„Je ťažké robiť rebríčky, hovoriť, že to či ono bolo najzložitejšie,“ poznamenal slovenský veľvyslanec pri EÚ Peter Javorčík. Predsedníctvo od expertných po ministerské rokovania predstavuje organizáciu a riadenie viac ako 1200 stretnutí, niektoré z najrozsiahlejších podkladov pre rokovania mali aj približne 600 stránok.
Za komplikované témy, ktoré sa predsedníctvo podarilo vyriešiť, Javorčík pokladá napríklad obchodnú problematiku – zaujímavé a politicky významné dokončenie zmluvy CETA s Kanadou a posun tri roky sa vlečúcej modernizácie európskych nástrojov na obranu obchodu, predovšetkým kvôli dumpingu z tretích krajín.
Veľvyslanec tiež pripomenul, že sa včas podarilo dohovoriť únijný rozpočet na rok 2017 a iba Taliansko odmietlo podporiť kompromisný návrh dohody k revízii súčasného viacročného finančného rámca.
Odchádzajúca predsednícka krajina je v Bruseli cenená zato, že v terajšej ťažkej dobe dokázala dohodnúť niektoré konkrétne témy, hoci pochopiteľne nie všetko sa podarilo dotiahnuť do konca. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker napríklad nedávno v prejave pred europarlamentom vyzdvihol začiatok fungovania spoločnej pobrežnej a pohraničnej stráže alebo dohodu o systematických kontrolách na vonkajších únijných hraniciach.
Slovensko na bratislavskom neformálnom summite 27 krajín únie, ktorý sa inak týkal budúcnosti EÚ bez Británie, v súvislosti s migráciou otvorilo diskusiu o takzvanej pružnej či efektívnej solidarite. Tá podľa ich predstavy mala nahradiť rigidnú predstavu prerozdeľovania žiadateľov o azyl podľa kvót. Konsenzus nenašli, veľvyslanec Javorčík pritom mieni, že takáto predstava by bola veľmi optimistická.
„Ale podarilo sa nám aspoň naštartovať diskusiu v tejto citlivej a štátmi rozdeľujúcej otázke. Ťažko sa dalo predpokladať, že sa nám podarí nájsť zhodu. Myslím ale, že o niektorých prvkoch sa začína konštruktívnejšie diskutovať ako pred rokom,“ poznamenal. Diskusia sa vedie predovšetkým v rámci debaty o návrhu na reformu európskeho azylového systému, kde komisia pre prípad krízy povinné prerozdeľovanie navrhla.
Priesečník medzi úplne rozdielnymi postojmi Maďarska na jednej strane a Talianska či Švédska na strane druhej bude teraz ďalej hľadať nastupujúce maltské predsedníctvo, vyzval ho k tomu decembrový summit EÚ.
Podľa slovenského veľvyslanca sú teraz postoje ku kvótam skeptických krajín vnímané „v širšom kontexte“ aj ďalších nástrojov, ktoré sú pre riešenie migračnej krízy potrebné a užitočné. „To, čo bolo krédom višegrádskej skupiny, teda prísna ochrana vonkajších hraníc, sa stalo hlavnou témou,“ pripomenul Javorčík.