Slovensko končí v úlohe predsedníckej krajiny EÚ

V bruselskom paláci Justus Lipsius, kde sa konajú summity a ďalšie rokovania členských krajín EÚ, už visí logo nastupujúceho maltského predsedníctva.

30.12.2016 13:25
debata (6)
Nahradilo podobnú plachtu, ktorá po šiestich mesiacov všetkým návštevníkom budovy pripomínala, že pri pomyselnom kormidle únie stálo Slovensko, prvýkrát vo svojej histórii.

„Je ťažké robiť rebríčky, hovoriť, že to či ono bolo najzložitejšie,“ poznamenal slovenský veľvyslanec pri EÚ Peter Javorčík. Predsedníctvo od expertných po ministerské rokovania predstavuje organizáciu a riadenie viac ako 1200 stretnutí, niektoré z najrozsiahlejších podkladov pre rokovania mali aj približne 600 stránok.

Za komplikované témy, ktoré sa predsedníctvo podarilo vyriešiť, Javorčík pokladá napríklad obchodnú problematiku – zaujímavé a politicky významné dokončenie zmluvy CETA s Kanadou a posun tri roky sa vlečúcej modernizácie európskych nástrojov na obranu obchodu, predovšetkým kvôli dumpingu z tretích krajín.

Veľvyslanec tiež pripomenul, že sa včas podarilo dohovoriť únijný rozpočet na rok 2017 a iba Taliansko odmietlo podporiť kompromisný návrh dohody k revízii súčasného viacročného finančného rámca.

Odchádzajúca predsednícka krajina je v Bruseli cenená zato, že v terajšej ťažkej dobe dokázala dohodnúť niektoré konkrétne témy, hoci pochopiteľne nie všetko sa podarilo dotiahnuť do konca. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker napríklad nedávno v prejave pred europarlamentom vyzdvihol začiatok fungovania spoločnej pobrežnej a pohraničnej stráže alebo dohodu o systematických kontrolách na vonkajších únijných hraniciach.

Slovensko na bratislavskom neformálnom summite 27 krajín únie, ktorý sa inak týkal budúcnosti EÚ bez Británie, v súvislosti s migráciou otvorilo diskusiu o takzvanej pružnej či efektívnej solidarite. Tá podľa ich predstavy mala nahradiť rigidnú predstavu prerozdeľovania žiadateľov o azyl podľa kvót. Konsenzus nenašli, veľvyslanec Javorčík pritom mieni, že takáto predstava by bola veľmi optimistická.

„Ale podarilo sa nám aspoň naštartovať diskusiu v tejto citlivej a štátmi rozdeľujúcej otázke. Ťažko sa dalo predpokladať, že sa nám podarí nájsť zhodu. Myslím ale, že o niektorých prvkoch sa začína konštruktívnejšie diskutovať ako pred rokom,“ poznamenal. Diskusia sa vedie predovšetkým v rámci debaty o návrhu na reformu európskeho azylového systému, kde komisia pre prípad krízy povinné prerozdeľovanie navrhla.

Priesečník medzi úplne rozdielnymi postojmi Maďarska na jednej strane a Talianska či Švédska na strane druhej bude teraz ďalej hľadať nastupujúce maltské predsedníctvo, vyzval ho k tomu decembrový summit EÚ.

Podľa slovenského veľvyslanca sú teraz postoje ku kvótam skeptických krajín vnímané „v širšom kontexte“ aj ďalších nástrojov, ktoré sú pre riešenie migračnej krízy potrebné a užitočné. „To, čo bolo krédom višegrádskej skupiny, teda prísna ochrana vonkajších hraníc, sa stalo hlavnou témou,“ pripomenul Javorčík.

6 debata chyba
Viac na túto tému: #predsedníctvo v Rade EÚ