Priemer prieskumov podľa denníka Financial Times hovorí, že 48 percent Britov by malo zotrvanie Británie v únii podporiť, 46 bolo za brexit. Ostatní sú nerozhodnutí.
Mladší verzus starší
Do poslednej chvíle panuje absolútna neistota. Británia sa preto uchyľuje k diskusii o najanglickejšej téme. K debate o počasí. Na viacerých miestach krajiny totiž počas dňa výdatne prší, dokonca sa vyskytli záplavy. Dážď bičuje aj Londýn, ktorý je ako kozmopolitné mesto pokladaný za baštu stúpencov zotrvania Británie v EÚ. Zlé počasie, samozrejme, spustilo debatu o účasti. Briti sú však zvyknutí na to, že prší, takže dážď môže len ťažko nejako zásadnejšie ovplyvniť počet ľudí, ktorí prišli a ešte prídu hlasovať.
No aj tak je diskusia o účasti pochopiteľná. Počet voličov je podľa väčšiny pozorovateľov kľúčový pre výsledok. Čím vyššia účasť, tým vyššia šanca, že referendum dopadne v prospech EÚ.
"Aby sme mali predstavu o možnom vplyve toho, koľko ľudí bude hlasovať, tak, ak ich príde 54 percent, tak sa očakáva výsledok 53 percent za úniu a 47 proti,“ napísal v komentári pre webovú stránku MarketWatch Neil Dwan, stratég spoločnosti Allianz Global Investors. "Keď bude účasť iba 60 percent, tak výsledok môže byť 51 percent za brexit a 49 percent za EÚ,“ tvrdí Dwan.
Tábor stúpencov únie dúfa, že voliť prídu aj mladí ľudí. Tí sú podľa prieskumov oveľa viac naklonení zotrvaniu v EÚ, ale ich hlasovacia „dochádzka“ je slabšia. Podľa výskumu spoločnosti BMG Research iba 54 percent ľudí vo veku od 18 do 24 rokov pred referendom tvrdilo, že určite bude voliť. Ale k hlasovacím urnám sa chystalo až 79 percent Britov nad 65 rokov. BMG Research však odhadol celkovú účasť na 67 percent.
V roku 1975 mala Británia referendum o zotrvaní vo vtedajších Európskych spoločenstvách. Účasť bola 64,62 percenta. Proeurópsky tábor vyhral jasne v pomere 67,23 percenta k 32,77 percenta.
Británia, únia a Škótsko
Tentoraz sa predpokladá oveľa tesnejší výsledok. A viacerí odborníci poukazujú na to, že tábor brexitu sa len ťažko zmieri s prípadnou porážkou. Jeho hlavným hlasom v kampani je, že Británia nezvláda migráciu. Aj prieskumy verejnej mienky ukazujú, že obyvateľov krajiny táto téma trápi, bez ohľadu na to, že migranti sú podľa štatistík prínosom pre ekonomiku Británie. Politici ako Nigel Farage, šéf Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP), budú v kampani proti EÚ pokračovať bez ohľadu na výsledok. Podobne to bude asi aj s časťou Konzervatívnej strany premiéra Davida Camerona. Predsedu vlády však chce v jeho funkcii nahradiť jeho spolustraník a bývalý londýnsky starosta Boris Johnson. To je však jeden z lídrov brexitu. Euroskeptický prúd z britskej politiky nezmizne v žiadnom prípade. Naopak, ešte môže zosilnieť.
"Keď aj Británia v únii zostane a bude to tesné, tak v pravicovom spektre britskej politiky máme dosť fanatikov z Konzervatívnej strany a z UKIP, ktorí nenechajú euroskeptický plameň zhasnúť,“ reagoval pre Pravdu Tim Bale, politológ z Londýnskej univerzity. "Neoddýchnu si, kým sa nedopracujú k ďalšiemu, rozhodujúcemu referendu,“ myslí si Bale.
Odborník na britskú politiku Mark Shephard z univerzity v škótskom Strathclyde naznačuje, že Britániu čaká obdobie neistoty. "Konzervatívci sú rozdelení, a bude to tak aj po referende. Uvidí sa, ako hlboko to pôjde, a závisí to aj od toho, či sa po referende bude EÚ reformovať,“ uviedol pre Pravdu Shephard.
Podľa experta je referendum problémom pre celú krajinu. "V hlasovaní o nezávislosti Škótska to bolo 55 percent k 45 percentám proti samostatnosti, a problém nezmizol. Aj teraz je pravdepodobné, že budú výzvy na ďalšie referendum. Možno budeme zase hlasovať o EÚ aj o Škótsku,“ odhaduje Shephard.