Päť dôvodov, prečo je brexit škodlivý pre úniu
#1 Ohrozený voľný pohyb osôb
Nateraz nikto nevie, ako sa nastavia nové podmienky v prípade možnosti štúdia a práce v Británii po možnom odchode krajiny z únie. Migration Observatory pri Oxfordskej univerzite uvádza, že na Britských ostrovoch žijú zhruba 3 milióny ľudí z krajín únie. To predstavuje približne 5 percent z celkovej britskej populácie. Viac ako 2 milióny z nich pracuje, čo je 7 percent pracujúcej populácie. Zhruba 1,6 milióna Európanov z únie žijúcich v Británii tam prišli medzi rokmi 2006 až 2014. Momentálne pracuje na Britských ostrovoch okolo 100-tisíc Slovákov a každý rok ich počet rastie. Problém by po prípadnom brexite mali európski študenti na britských stredných či vysokých školách, ktorým by sa zdražilo štúdium. Tak európski, ako aj britskí študenti by sa pravdepodobne museli vzdať programu Erasmus, v rámci ktorého môžu z európskych peňazí študovať isté obdobie v zahraničí.
#2 Nižšie príjmy európskeho rozpočtu
Ak Briti v referende povedia spoločnému európskemu projektu nie, Slovensko príde o desiatky miliónov eur. Najviac by to krajina pocítila na príspevku do úniového rozpočtu, kam vlani poslala 625 miliónov eur, no naopak, z eurofondov pritieklo do štátnej kasy 1,6 miliardy eur. Po brexite by sa pozícia Slovenska ako čistého príjemcu rozpočtu znížila zhruba o 63 miliónov eur ročne. Celkovo by členské krajiny únie museli ročne doplácať do rozpočtu EÚ viac ako 10 miliárd eur. Nemcom by ročný príspevok do úniového rozpočtu vzrástol o 2,5 miliardy. Británia patrí k najväčším prispievateľom do rozpočtu EÚ (tzv. čistí prispievatelia), keďže má aj jeden z najvyšších HDP. Británia, naopak, vďaka členstvu v EÚ získava ročne do svojho rozpočtu podľa Konfederácie britského priemyslu 62 až 78 miliárd libier, čo predstavuje 4 – 5 percent britského HDP. Pre Slovensko sú peniaze z Bruselu kľúčové pri výstavbe rýchlostných ciest a diaľnic, modernizácii nemocníc či škôl a škôlok.
#3 Oslabenie európskej ekonomiky
Na brexit by doplatili najviac Nemecko, Írsko, Luxembursko, Belgicko či Švédsko, s ktorými Briti najviac obchodujú. Nemecké firmy zamestnávajú v Británii takmer 400-tisíc ľudí. Do Británie smeruje približne pätina nemeckej produkcie áut. Hodnota tohto exportu sa pohybuje okolo úrovne 18 miliárd eur, vďaka čomu patrí Británia medzi najväčšie trhy pre nemecké automobilky. Británia je pre Nemecko treťou najdôležitejšou vývoznou destináciou, vlani nemecké spoločnosti vyviezli do krajiny tovar za 89 miliárd eur. Nemecko je pritom najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska. Ak sa darí Nemecku, darí sa aj domácej ekonomike a naopak. Otvorenosť slovenskej ekonomiky meraná podielom vývozov a dovozov výrobkov a služieb na nominálnom HDP dosiahla v minulom roku hranicu 186 percent. Podľa Britskej obchodnej komory na Slovensku sa celková výška investícií Británie na Slovensku pohybovala za vlaňajšok na úrovni okolo 400 miliónov eur, čím sa Británia zaraďuje na 15. priečku spomedzi zahraničných investorov pôsobiacich na Slovensku. Nedávno krajina získala najväčšiu investíciu posledných rokov – štvrtú automobilku Jaguar Land Rover, ktorá pochádza z Británie.
#4 Koniec pragmatizmu a propodnikateľského prístupu v únii
Vystúpenie Británie z EÚ by podľa ekonómov tiež znamenalo, že ubudne silný hlas, ktorý favorizoval trhové riešenia, teda propodnikateľský prístup. V únii tak už zostanú „iba“ podobne ladené Holandsko, Írsko, Estónsko a čiastočne Fínsko. Vo všetkých prípadoch ide skôr o menšie krajiny. Dominovať tak začne francúzska južná vetva, presadzujúca centralizované riešenia v opratách verejného sektora, sekundovaná nemeckou snahou regulovať. Briti sú dosiaľ veľmi dobrým partnerom, pozerajúc aj na ich pragmatizmus pri spoločných rokovaniach.
#5 Ohrozený európsky projekt
Možný brexit vyvolal najmä v posledných týždňoch napätie na trhoch a vôbec neprispieva k politickej stabilite v Európe. Prípadný odchod Británie z únie by znamenal značné politické riziko. Na politickej úrovni by sa rozbehli debaty, či krajinu nebudú nasledovať aj ďalšie. Najviac sa v tomto smere spomína Holandsko, Portugalsko či Španielsko. V Európe po rokoch škrtoch a znižovania životnej úrovne ľudí sa totiž čoraz viac posilňujú extrémistické a zároveň populistické politické strany, ktoré sa k spoločnému európskemu projektu a spoločnej európskej mene stavajú s nevôľou.
Foto: SITA/AP, Alastair Grant
Päť dôvodov, prečo by brexit poškodil aj samotnú Veľkú Britániu
#1 Znemožnenie prístupu na jednotný európsky trh
Británia by po brexite stratila prístup na viac ako 500-miliónový trh zákazníkov na jednotnom európskom trhu. Podľa britských priemyselníkov do dnešného dňa investovali firmy z EÚ v Británii spolu 1,2 bilióna eur. Rokovania o tom, ako by pokračoval obchod s úniou, môžu trvať aj dva roky, preto by zahraničné spoločnosti mohli váhať, čo sa týka investícií do veľkých podnikateľských zámerov v krajine, ak si nebudú isté, že bude mať ostrovná monarchia prístup na európsky jednotný trh. Naopak, domáce firmy by mohli investície odkladať, kým si nebudú isté, že budú mať rovnako výhodne vzťahy s najväčšími britskými obchodnými partnermi.
#2 Oslabenie britskej ekonomiky
Britský portál Fullfact tvrdí, že z 12 skúmaných štúdií by brexit spôsobil prepad tamojšej ekonomiky od 0,1 až do 7,9 percenta HDP. Jedna analýza dokonca hovorí o náraste britského hospodárstva po odčlenení Británie od únie, a to až o 4 percentá. Tá istá analýza však zároveň konštatuje, že pozitívny alebo negatívny dosah bude závisieť od toho, ako sa neskôr nastavia obchodné podmienky so zvyškom Európy. Britské ministerstvo financií uvádza, že vystúpenie z EÚ zasiahne najmä investície. V tomto smere odhaduje, že po brexite vznikne vo verejných financiách diera zhruba 30 miliárd libier. V dôsledku toho bude vláda nútená zvýšiť základnú sadzbu dane z príjmu, daň z dedičstva a zredukovať svoje výdavky, vrátane výdavkov na školstvo, zdravotníctvo a armádu.
#3 Čo bude s Britmi v zahraničí?
V súčasnosti je zhruba 1,2 milióna Britov v zahraničí, kde pracujú alebo študujú. Po brexite síce môže vzniknúť dohoda na podmienkach voľného pohybu osôb podobných tým dnešným, no hovorí sa aj o možnosti, že bude nutné požiadať o povolenie na pobyt, prípadne prácu v inej krajine. V extrémnom prípade by sa Briti na úradoch v únii mohli ocitnúť vo fronte s imigrantmi zo severoafrických krajín, ktorých prílevom do Európy sa teraz oháňajú zástancovia brexitu.
#4 Stopnutie migrácie, ktorá je prínosom
Migration Observatory uvádza, že v roku 2013 bol počet rezidentov v Británii, ktorí sa tam nenarodili, na úrovni 8,3 milióna. Z nich viac ako 3 milióny je z členských štátov únie, zvyšných vyše 5 miliónov z ostatných krajín sveta. To predstavuje 12 percent populácie krajiny. Najviac prisťahovalcov je z Indie, Poľska, Pakistanu, Nigérie, Rumunska, Írska, Bangladéšu, Jamajky, Talianska a zo Srí Lanky. Do roku 2011 odviedli migranti z EÚ do britského systému na daniach o 4,96 miliardy libier viac, ako z neho dostali vo forme služieb. Celkovo v rokoch 2001 až 2011 európski imigranti priniesli Británii 20 miliárd libier, neeurópski prisťahovalci 5 miliárd libier a Briti, naopak, viac odčerpali, ako priniesli a vytvorili schodok –615,5 miliardy libier.
#5 Presun finančného centra do Európy
Už pred dvoma rokmi sa začalo špekulovať, že európske banky, ktoré v Londýne majú svoje pobočky, prerátavajú, koľko by ich stál presun do Paríža či Frankfurtu nad Mohanom či dokonca do Luxemburska v prípade brexitu. Londýn je aktuálne domovom pre viac ako 250 svetových bánk. Aktuálne sa pripravujú na krízový scenár banky ako nemecká Deutsche bank, JPMorgan Chase a HSBC Holdings. Banky sídliace v Londýne si uvedomujú, že po brexite by sa ich biznisu výrazne pohoršilo. Po odchode Britov z únie by sa totiž na banky pôsobiace v krajine prestali vzťahovať nariadenia Európskej komisie, čo by pre niektoré nadnárodné inštitúcie mohlo znamenať ďalšiu právnu a regulatórnu záťaž.