Námestník poľského ministra zahraničia Konrad Szymański však uviedol, že Varšava nepovažuje vyhlásenie komisie za ultimátum a na riešenie situácie okolo ústavného súdu potrebuje viac času. Je podľa neho nereálne očakávať, že by v pondelok nastal prielom. Podľa agentúry Reuters zároveň poprel, že by medzi poľskou vládou a Európskou komisiou boli zásadné spory ohľadom dodržiavania zásad právneho štátu v Poľsku.
Poľská vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) po výraznom víťazstve v parlamentných voľbách vlani v októbri urobila niekoľko kontroverzných krokov k upevneniu moci. Patrí k nim novela zákona o ústavnom súde, ktorá podľa kritikov ochromila najvyšší súdny orgán v krajine. To viedlo Brusel k začatiu procedúry, ktorá by mohla skončiť aj prijatím sankcií proti Poľsku.
Spornú novelu medzitým poľský ústavný súd zavrhol ako protiústavnú. Predsedníčka poľskej vlády Beata Szydlová však odmietla toto rozhodnutie zverejniť v úradnom vestníku. Situácia tak zostáva prakticky na mŕtvom bode.
Postup vládnucej strany proti súdu kritizovali ako ohrozenie demokracie Benátska komisia európskych znalcov ústavného súdu, ktorej názor si poľská vláda pôvodne vyžiadala, aj Európsky parlament.
Pokiaľ podľa stredajšieho vyhlásenia EK nenastane k 23. máju významný pokrok, vydá komisia takzvaný názor, ktorého text nezverejnila. Varšava má potom dva týždne na odpoveď a potom by mala začať s Bruselom spolupracovať na riešení sporných bodov. Ak sa tak nestane „v rozumnej dobe“, môže komisia v ďalšom kroku stanoviť pevný dátum pre vyriešenie problému. Ako posledný krok sa Brusel môže uchýliť k článku sedem Zmluvy o Európskej únii. Ten sa zaoberá rozhodovaním členských krajín o tom, že jeden štát z ich stredu závažne a trvalo porušuje základné únijné hodnoty. Poľsko by v najkrajnejšom prípade mohlo prísť o právo hlasovať v Európskej rade (summite EÚ), ale takýto krok je podľa agentúry Reuters nepravdepodobný.