Tulipány uštedrili úder Bruselu

Nepriamo tak odpovedal aj na konštatovanie ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, podľa ktorého je teraz na rade vláda a parlament v Haagu. Ako povedal, Kyjev vzal na vedomie výsledok referenda s tým, že jeho proeurópsky kurz sa nemení.

Podľa prezidenta Porošenka však skutočným cieľom organizátorov referenda „nebola asociačná dohoda únie s Ukrajinou, ale útok proti jednote Európy a proti šíreniu európskych hodnôt, o čom svedčí aj diskusia pred plebiscitom“.

„Autor takéhoto tvrdenia má veľmi zlé predstavy o európskych hraniciach,“ reagovala na Porošenka vzápätí Maria Zacharovová, hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia. Podľa nej „jednote kontinentu oveľa viac škodí vytláčanie Ruska z politického a hospodárskeho priestoru, nejednota v otázke migrácie, ako aj vznik nových hraníc“. Práve negatívny dopad v podobe vnútornej migrácie spôsobenej nielen krízou na Blízkom východe, je jedným z hlavných dôvodov výsledku holandského plebiscitu. A Európania to začínajú chápať.

Prezident Porošenko citovaný nemeckou Deutsche Welle nezabudol však upozorniť, že „aj keď výsledok plebiscitu nemá záväzný charakter, teraz je rad na holandskom kabinete a sneme“. V tejto súvislosti ukrajinská agentúra UNIAN cituje holandského premiéra Marka Rutta: „Začneme konzultácie s vládou a následne budeme rokovať s parlamentom, ako aj s európskymi partnermi. Chce to však čas, a to nie dni, ale skôr týždne.“

Nešlo o Ukrajinu

"Bežného holandského voliča Ukrajina nezaujíma. Úprimne povedané, ani nechce byť s touto krajinou spájaný. Voliči v asociačnej dohode videli krok Ukrajiny smerom k jej členstvu v EÚ. A podľa mňa je to správne vnímanie. Na druhej strane v tom videli aj to, že by to bola provokácia Ruska. V tom sa mýlia,“ povedal pre Pravdu Hylke Dijkstra, odborník na európsku politiku z Maastrichtskej univerzity.

O tom, že Holanďanov nezaujímala ani tak Ukrajina, potvrdil aj spravodajca BBC, podľa ktorého jeho iniciátorom „prekáža predovšetkým skutočnosť, že Brusel, ako aj holandský kabinet rozhodujú o dôležitých otázkach bez toho, aby sa opýtali občanov“.

"Výsledok referenda má dosah na celú dvadsaťosmičku a Ukrajinu, hoci vieme, že referendum asi primárne nebolo o asociačnej dohode,“ pripomenul pre Pravdu aj slovenský veľvyslanec pri EÚ Peter Javorčík. Narážal tak na skutočnosť, že vo všeľudovom hlasovaní išlo možno viac o euroskepticizmus, ktorý prevláda vo viacerých krajinách únie.

"Faktom však je, že hlasovanie je platné, hoci tesne. Politicky to holandská vláda musí brať do úvahy. Čo bude ďalej na európskej úrovni, je v prvom rade na nej. Je to vnútorný proces, ktorý bude trvať asi aj niekoľko týždňov. Potom aj únia bude riešiť, ako von z tejto situácie. Slovensko má záujem na tom, aby Ukrajina mohla využívať výhody, ktoré jej plynú z asociačnej dohody a z približovania sa Kyjeva k únii. Konkrétne návrhy, ako sa to bude riešiť, však ešte nemáme na úrovni únie,“ uviedol Javorčík.

Haag je medzi mlynskými kameňmi

"Referendum dostalo holandskú vládu medzi mlynské kamene. Bude si musieť vybrať medzi nerešpektovaním vôle voličov a tým, že by pozastavila uvedenie asociačnej dohody do praxe,“ reaguje aj Carine Germondová, ktorá sa na Maastrichtskej univerzite venuje európskym otázkam.

Aj podľa Hylke Dijkstru musí EÚ riešiť výsledok holandského referenda, ale bude to zložité. "Časť asociačnej dohody sa dotýka kompetencií EÚ, ďalšie časti kompetencií členských štátov. Okrem týchto technických záležitostí je jasné, že rozhodnutie ľudí by sme mali brať vážne. Preto bude musieť EÚ v niečom ustúpiť. Mohla by to byť napríklad deklarácia, že samotná asociačná dohoda sa netýka možného budúceho členstva Ukrajiny v únii. Nie všetkým by sa to páčilo, ale mohla by to byť najlepšia cesta vpred,“ myslí si Dijkstra. Podľa viacerých odborníkov by Holandsko mohlo dostať výnimku na plnenie zmluvy alebo častí zmluvy. Germondová si však myslí, že by to bol veľmi zložitý proces.

Čo ďalej?

Viacerí diplomati v Bruseli uviedli, že pred referendom sa v únii neviedli nijaké debaty, čo bude ďalej. "V každom prípade si ťažko môže holandská vláda dovoliť privrieť oči nad rozhodnutím voličov. Bolo by to najjednoduchšie, ale iba by to prispelo k ďalšej kritike Európskej únie s tým, že je nedemokratické,“ tvrdí Germondová. "Bola by to voda na mlyn holandským euroskeptikom. Aj v kontexte všetkých kríz, ktorým EÚ čelí od utečencov až po Brexit,“ pripomína odborníčka.

Aj politici a médiá sa zaoberajú otázkou, čo bude ďalej. Podľa talianskeho denníka Il Sole 24 Ore „holandská facka Európe straší Brusel v čase, keď do hlasovania o Brexite ostáva dva a pol mesiaca“. V Holandsku momentálne v prieskumoch vedie Strana slobody Geerta Wildersa, ktorý jednoznačne vystupuje proti únii. Podľa neho „výsledok plebiscitu je začiatkom konca únie“.

Do referendovej kampane silno zasiahol predseda Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) Nigel Farrage. Svedčí to o silnejšom euroskeptickom fronte, ktorý pravdepodobne ovplyvní aj referendum o zotrvaní Británie v Európskej únii, ktoré sa koná 23. júna. Pre mnohých je plebiscit jasným dielom euroskeptikov, ktorým sa podarilo zmeniť dohodu prevažne ekonomického charakteru na dohodu otvárajúcu cestu Kyjevu do EÚ ako európskeho symbolu, ktorá vnucuje občanom rozhodnutie nedemokratickým spôsobom.

„Aj keď plebiscit má iba konzultatívny charakter, víťazstvo odporcov asociácie únie s Kyjevom možno chápať ako jasné hlasovanie proti Európe. Holandské "nie“ má príchuť víťazstva Putinovho Ruska, ktoré bolo vždy proti dohode, a porážky Ukrajiny s jej krehkou ekonomikou," dodáva taliansky denník Il Sole 24 Ore.

Podľa nemeckého Der Spiegel ide o dvojaký úder. „Otázkou je totiž, či výsledok referenda bude iba monoklom pod okom alebo zlomenou čeľusťou. Na jednej strane potvrdzuje, že myšlienka jednotnej Európy je v Holandsku veľmi nepopulárna. A to v krajine, ktorú ešte pred pár rokmi považovali za najeurópskejšiu,“ konštatujú noviny. Zároveň poukazujú na skutočnosť, že 70 percent obyvateľstva jednoducho nemá záujem o takú dôležitú problematiku pre Európu alebo ľudia dospeli k záveru, že ich hlas nič neznamená.

"Vstupujeme do neznáma. Ovplyvní to atmosféru v únii a nejaké riešenie budeme musieť nájsť. Výsledok referenda nie je dobrá správa pre fungovanie únie. Uvidíme, aký dosah bude mať aj na rozhodovanie v súvislosti s Brexitom, “ povedal pre Pravdu jeden z vysokopostavených diplomatov, ktorý si želal zostať v anonymite.