Súčasťou plánu je, že únia by za každého vráteného Sýrčana prevzala z Turecka jedného sýrskeho utečenca s právom na azyl. Pokiaľ bude systém fungovať, mal by podľa Timmermansa byť jasným signálom, že sa neoplatí riskovať zložitú a nebezpečnú cestu cez more.
Ak migrant v Grécku po príchode z Turecka o azyl nepožiada, bude ho možné vrátiť späť najneskôr do 48 hodín na základe dvojstrannej readmisnej dohody týchto krajín. Vyplýva to zo stredajšieho vyjadrenia dobre informovaných predstaviteľov Európskej komisie. Rovnaká dohoda bude právnym podkladom pre návraty tých, ktorí o azyl síce požiadajú, ale nárok na neho mať nebudú.
Ak migrant o ochranu po príchode do Grécka požiada, bude musieť byť jeho žiadosť posúdená a bude musieť existovať možnosť sa proti rozhodnutiu odvolať. Ani v prípade Sýrčanov to však neznamená, že by do Turecka vrátení neboli. Podľa práva Únie totiž môže byť žiadosť zamietnutá ako neprípustná, ak už dotyčného v inej krajine – v terajšom prípade teda v Turecku – uznali ako utečenca.
Žiadosť môže byť zamietnutá aj v prípade, že utečenec sa na územie EÚ dostal z „bezpečnej tretej krajiny“, kde by mu mohla byť zabezpečená ochrana. Informovaní predstavitelia EÚ predpokladajú v takýchto prípadoch návrat migrantov späť do Turecka v priebehu niekoľkých dní. „Závisieť to bude od toho, aký efektívny bude grécky systém,“ uviedol nemenovaný činiteľ. Summit EÚ by mal koncom týždňa potvrdiť odhodlanie únijných krajín účinne pomáhať Grécku v migračnej kríze.
Opatrenie, ktoré má byť dočasné a výnimočné, by podľa Timmermansa malo začať po summite platiť čo najskôr. Týkať sa totiž bude len migrantov novo prichádzajúcich od istého dátumu. Jeho praktické prevedenie bude vyžadovať zmeny v gréckej aj tureckej legislatíve, podotkol podpredseda komisie. Atény budú musieť formálne klasifikovať Turecko ako bezpečnú tretiu krajinu a Ankara zabezpečiť efektívne azylové procedúry všetkým, ktorí by na ochranu mohli mať nárok.
Budú potrebné tiež rýchlo fungujúce dohody oboch krajín o praktickom fungovaní celého mechanizmu, vrátane zvýšenia potrebných kapacít na dotknutých gréckych ostrovoch. Podľa Timmermansa je tiež potrebný posun v európskej ochote prijímať utečencov z krízového regiónu okolo Sýrie. Plán na prevzatie Sýrčanov výmenou za tých, ktorých vrátili do Turecka, bude najprv realizovaný v rámci už dohodnutého programu presídľovania.
Vlani v lete sa krajiny EÚ dohodli, že z táborov v oblasti prevezmú niečo vyše 22-tisíc utečencov, voľných a využiteľných je stále 18-tisíc miest. Ďalších 54-tisíc miest by mohlo vzniknúť úpravou minuloročných dohôd o rozdeľovaní utečencov z Talianska a Grécka podľa kvót. Ide o nevyužité počty pôvodne ponúkané ako pomoc Maďarsku.
Timmermans si však myslí, že únijné štáty by mali začať viac uvažovať aj o dobrovoľnom programe presídľovania sýrskych utečencov. „Nie je politicky ani morálne prijateľné nechať z Turecka a Grécka vzniknúť jeden veľký utečenecký tábor,“ zdôraznil podpredseda Európskej komisie. Grécke Idomeni, kde sa v nedôstojných podmienkach pred uzavretou macedónsku hranicou tiesnia desaťtisíce migrantov, sa podľa neho nesmie stať v EÚ normou.
Ankara výmenou za prevzatie migrantov z ostrovov žiada rýchlejšiu dohodu o bezvízovom styku či diskusiu o otvorení ďalších kapitol roky sa vlečúcich tureckých prístupových rokovaní s EÚ. Turci by tiež radi od únie počuli záväzok, že ďalšími peniazmi nad rámec už vlani dohodnutých troch miliárd eur prispeje k zlepšeniu situácie skoro troch miliónov sýrskych utečencov na tureckom území.
Podľa Timmermansa však musí ohľadom víz pridať predovšetkým turecká strana, ktorá zatiaľ splnila len 35 zo 72 potrebných kritérií. Ak by mala turecká požiadavka na bezvízový styk platiť do konca júna, musela by Ankara urobiť všetko potrebné tak, aby Európska komisia mohla príslušné právne dokumenty členským krajinám predložiť už koncom apríla.
Proti otvoreniu nových kapitol v prístupových rokovaniach s Tureckom sa hlasno a dlhodobo stavia Cyprus. Timmermans zdôraznil, že podľa jeho názoru je v záujme EÚ rokovanie otvoriť. Práve v takej chvíli totiž začne byť možné s Ankarou, ktorú teraz obviňujú z autoritárskych tendencií, začať vážne a hlboko diskutovať o takých otázkach, ako sú ľudské práva, nezávislosť súdnictva či sloboda prejavu.
Prezidenti a premiéri krajín EÚ by mali novú dohodu s Tureckom, s ktorou Ankara prekvapivo prišla na spoločnom rokovaní 7. marca, doladiť vo štvrtok pri večeri na únijnom summite. V piatok v Bruseli očakávajú tureckého premiéra Ahmeta Davutoglu.