Status takzvanej doplnkovej ochrany môžu v EÚ priznať občanom tretích krajín, ktorí nemajú status utečencov, ale napriek tomu je z vážnych a preukázateľných dôvodov potrebná ich medzinárodná ochrana. Toto postavenie v Nemecku získali aj dvaja občania Sýrie, ktorí do krajiny pricestovali v rokoch 1998 a 2001.
Nemecké úrady im tiež – ako príjemcom sociálnych dávok – povolenie na pobyt zviazali s povinnosťou mať bydlisko len na určitom mieste. V Nemecku je to možné z dvoch dôvodov – prvým je rovnomerné vyplácanie dávok tak, aby neprimeraným spôsobom nezaťažovali štátnu správu len v určitej časti krajiny. Druhým je snaha o uľahčenie integrácie cudzincov do nemeckej spoločnosti.
Sýrska dvojica však tento postup právne napadla. Prípad teraz v Nemecku rieši spolkový správny súd, ktorý chce od únijného súdu vysvetlenie, či je vec zlúčiteľná s európskym právom.
Prvý z dôvodov dnes súd odmietol. Snaha o rovnomernú záťaž úradov totiž podľa neho nesúvisí len s tým, či konkrétny človek má alebo nemá štatút doplnkovej ochrany. Európske právo však podľa názoru únijného súdu nebráni obmedziť bydlisko ľudí s doplnkovou ochranou vo chvíli, keď to pomôže k ich integrácii do spoločnosti.
Úlohou nemeckých súdov bude, aby vec vždy posudzovali v konkrétnej situácii konkrétneho človeka. Mali by zisťovať, či v konkrétnom prípade skutočne povedie povinnosť osoby bývať na konkrétnom mieste k jej lepšej integrácii do spoločnosti.