Čakanie na brexitového Godota sa nekončí

ik, ČTK, Reuters | 20.10.2019 19:30
Všetko je možné, aj opak všetkého. Klasický bonmot v prípade plánovaného odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie platí aj po mimoriadnom zasadaní britského parlamentu, ktorý mal dať konečne bodku za tri a pol roka sa vlečúcim brexitovým trápením.
V Londýne sa konala obrovská demonštrácia proti...
V Londýne sa konala obrovská demonštrácia proti brexitu. Autor: SITA/AP

Dolná komora parlamentu spravila rázny škrt cez rozpočet premiéra Borisa Johnsona, keď na jeho vydieranie, že si má vybrať medzi jeho dohodou a odchodom bez dohody, odpovedala nečakaným ťahom. Poslanci v sobotu pomerom hlasov 322 ku 306 prijali návrh, aby sa schválenie brexitovej dohody, ktorú uzavrel Johnson na summite EÚ minulý štvrtok, pozdržalo, kým jej obsah nebude implementovaný do britského práva.

Účelom dodatku bolo donútiť Johnsona, aby splnil podmienky už skôr prijatého zákona, ktorý ho zaväzoval, aby písomne požiadal Brusel o odklad brexitu, ak jeho „rozvodovú“ dohodu parlament neschváli do sobotňajšieho večera. Poslanci sa obávali, že keby v ten deň schválili Johnsonovu dohodu, tak by to premiéra zbavilo zákonnej povinnosti požiadať Brusel o odklad. Brexitoví fundamentalisti by následne mohli odmietnuť hlasovať za prijatie zákonov začleňujúcich brexitovú dohodu do britského práva, čo by viedlo k divokému rozchodu s úniou.

Po tejto ponižujúcej porážke Johnsonova vláda odložila hlasovanie o návrhu „rozvodovej“ dohody na tento týždeň, s tým, že predtým ešte musí jej obsah včleniť do britských zákonov.

Boris Johnson zažil v parlamente ponižujúcu...
Boris Johnson zažil v parlamente ponižujúcu prehru. Autor: SITA/AP

Johnson, ktorý sa v minulosti zaprisahával, že radšej bude ležať mŕtvy v priekope, akoby mal prosiť Brusel o odklad brexitu, v sobotu večer napokon poslal predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi list so žiadosťou, aby sa odchod Británie z EÚ odložil do 31. januára 2020. List, či presnejšie fotokópiu pasáže príslušného zákona, ale nepodpísal a v priloženom druhom liste vysvetlil, že s odkladom nesúhlasí a že mieni v parlamente čo najskôr presadiť vykonávacie zákony k dohode a aj jej samotné schválenie. „Nebudem s EÚ vyjednávať o odklade a ani nie som zo zákona nútený to urobiť,“ povedal ešte pred zaslaním listov v parlamente.

Prípadným odkladom brexitu sa štáty EÚ budú zapodievať až po hlasovaní britského parlamentu. Rozhodnutie bude musieť prijať všetkých 27 zostávajúcich štátov EÚ.

Britský premiér sobotňajšie rozhodnutie Dolnej snemovne interpretuje nie ako odmietnutie dohody o odchode, ale ako odloženie jej prijatia. Michael Gove, Johnsonova pravá ruka vo vláde, včera vyhlásil, že kabinet sa napriek výsledku sobotňajšieho hlasovania nevzdáva plánu odísť z EÚ 31. októbra. Pripustil však, že sa riziko odchodu bez dohody zvýšilo. Šéf diplomacie Dominic Raab ale vyslovil presvedčenie, že vláda má v Dolnej snemovni dostatočnú podporu, aby dohoda prešla v ďalšom hlasovaní.

Johnson ale v Dolnej snemovni nemá väčšinu. Výsledok je preto stále neistý. Vedenie labouristov síce naznačilo, že za istých podmienok by ich poslanci mohli „rozvodovú“ dohodu podporiť, niektoré doplňujúce návrhy, ktoré by mohli predložiť, však budú pre konzervatívcov sotva prijateľné. Labouristický tieňový minister John McDonnell napríklad nevylúčil, že podmienkou súhlasu bude, aby o definitívnom prijatí rozhodol plebiscit. „Vždy sme hovorili, nech rozhodnú ľudia,“ povedal McDonnell pre Sky News. V druhom referende by podľa labouristov mali mať voliči na výber, či si želajú odchod z únie za podmienok stanovených v dohode, alebo zotrvanie v nej.

Nové referendum žiadali aj státisíce zástancov zotrvania Británie v EÚ, ktorí v sobotu pochodovali centrom Londýna a zaplavili okolie parlamentu.

Otázky a odpovede:

  • Čo bude nasledovať po tom, čo premiér Boris Johnson nepresadil schválenie návrhu dohody o brexite v Dolnej snemovni?

Jeho vláda sa chystá zákony začleňujúce brexitovú dohodu do britského práva predložiť parlamentu začiatkom tohto týždňa, podľa možnosti už v pondelok, a na utorok chystá hlasovanie o samotnej dohode.

  • Má Johnson šancu svoju brexitovú dohodu v parlamente presadiť?

Áno, ale čas do 31. októbra sa rýchlo míňa, keďže dohodu bude musieť ratifikovať ešte aj Európsky parlament. Premiérovi prisľúbili podporu radikálni stúpenci brexitu z radov jeho Konzervatívnej strany, ktorí dohodu bývalej premiérky Theresy Mayovej opakovane torpédovali. Hlasovať za brexitovú dohodu sa chystajú aj viacerí odídenci z Konzervatívnej strany vrátane Olivera Letwina, ktorého návrh dodatku spôsobil, že sa o nej v sobotu napokon nehlasovalo. Johnsonova vláda však nemá v parlamente väčšinu. Dohodu naďalej odmieta radikálna severoírska Demokratická unionistická strana, s podporou ktorej konzervatívci vládnu. A tak bude osud brexitovej zmluvy závisieť aj od hlasov nezávislých poslancov a rebelov z radov opozície.

  • Čo sa stane, ak britský parlament brexitovú dohodu odmietne?

Nebude to znamenať automaticky brexit bez dohody k 31. októbru. Británia totiž v sobotu formálne požiadala o odklad termínu brexitu, ako na to premiéra zaväzoval zákon, ktorý má zabrániť neriadenému odchodu z únie. Odklad by mal podľa spomínaného zákona trvať najmenej do konca januára budúceho roka. EÚ však môže určiť aj kratšiu či dlhšiu dĺžku odkladu, než sú požadované tri mesiace.

  • Vyhovie EÚ žiadosti o odklad?

Ak to bude potrebné, tak ju zrejme neodmietne, pretože nechce byť obviňovaná zo zodpovednosti za neriadený odchod Británie. A to napriek tomu, že niektorí politici, napr. francúzsky prezident Emmanuel Macron a šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker na minulotýždňovom summite naznačovali, že sú proti odkladu. Predbežne únia vyčkáva. Prípadným odkladom brexitu sa štáty EÚ budú zapodievať až po hlasovaní britského parlamentu. Rozhodnutie bude musieť prijať všetkých 27 zostávajúcich štátov EÚ.

  • Čo príde na rad potom, ak britský parlament brexitovú dohodu schváli?

Ratifikácia dokumentu bude pokračovať hlasovaním v Európskom parlamente. Následne treba na ratifikáciu súhlas členských štátov EÚ. Nie je potrebná jednomyseľnosť, stačí súhlas 20 krajín, v ktorých žije viac ako 65 percent obyvateľstva EÚ. Predpokladá sa, že lídri by sa kvôli tomu mohli zísť na mimoriadnej schôdzke 28. októbra. Teoreticky by sa tak ratifikácia brexitovej zmluvy dala stihnúť do 31. októbra, teda do termínu brexitu.

  • A čo bude nasledovať potom?

Brexit s dohodou o polnoci z 31. októbra na 1. novembra by znamenal, že začne platiť tzv. prechodné obdobie, v rámci ktorého do konca budúceho roka zostane Británia stále akoby členom EÚ, ale bez hlasovacích práv. Počas prechodného obdobia by mala byť vyrokovaná nová obchodná dohoda medzi EÚ a Britániou, ktorá nastaví nové vzťahy. Jej vyrokovanie a ratifikácia však v konečnom dôsledku môžu byť komplikovanejšie ako rokovania o brexitovej tzv. rozvodovej zmluve, ktoré trvali viac ako dva roky. Ratifikovať ju totiž musia všetky členské štáty EÚ. Ak sa to nestihne, prechodné obdobie bude možné podľa pôvodného návrhu dohody jednorazovo predĺžiť o rok alebo dva, teda do konca roku 2022.