Únia chce udržať hospodársku stabilitu

Aj tzv. jesenný balík opatrení sa teda usiluje naďalej podporovať rast zamestnanosti a zvyšovať odolnosť a konkurencieschop­nosť ekonomík členských štátov únie. Posilnenie a dobudovanie štruktúry hospodárskej a menovej únie a tiež využívanie súčasného trendu ekonomického rastu na vybudovanie rezerv alebo znižovanie dlhov na úrovni jednotlivých členských štátov má pomôcť zvýšiť životnú úroveň Európanov a rozšíriť sociálnu spravodlivosť. Inými slovami, medzi priority patrí prehĺbenie jednotného trhu a účinnejšie uplatňovanie zásad európskeho piliera sociálnych práv.

Prosperita nemusí byť večná

Európska komisia vydala stanoviská k návrhom plánu rozpočtu na budúci rok. Napriek tomu, že Európa v súčasnosti prosperuje, zvyšovanie rizík napovedá, že príde aj náročnejšie obdobie. Odborníci upozorňujú na to, že Európa síce momentálne zažíva hospodársky priaznivé obdobie, to však neznamená, že to tak bude večne. Práve preto sa komisia vo svojom vyhlásení zamerala na opatrenia na podporu ďalšieho hospodárskeho rastu v krajinách.

"Pokiaľ ide o rozpočtovú politiku, nastal čas znížiť úrovne verejného dlhu a znovu vybudovať fiškálne rezervy. Získame tak manévrovací priestor, ktorý budeme potrebovať pri prípadnom poklese,” povedal Valdis Dombrovskis, podpredseda Európskej komisie zodpovedný za finančnú stabilitu, finančné služby a kapitálové dlhy.

Napriek tomu, že sa stav verejných financií členských štátov únie zlepšil a súhrnný deficit verejných financií v eurozóne dosahuje menej ako 1 percento, je dlh niekoľkých krajín stále vysoký. Komisár pre hospodárske a finančné záležitosti Pierre Moscovici hovorí, že hospodárstvo EÚ zatiaľ rastie zdravým tempom, zároveň však upozorňuje na riziká: „Dnešné politické odporúčania komisie majú za cieľ zachovať našu silu a posilniť odolnosť. V čoraz neistejšom globálnom kontexte totiž nemôžeme nič považovať za samozrejmosť. Dlhodobá prosperita eurozóny si vyžaduje nielen zdravé verejné financie, ale aj konkurencieschopné hospodárstva a inkluzívnu spoločnosť.“

Nezamestnanosť klesá

Brusel sa v návrhu opiera aj o analýzu zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe. Vyzýva na pokračovanie v trende budovania nových pracovných miest, znižovania nezamestnanosti a zlepšovania sociálnej situácie v EÚ. Prostredníctvom tzv. jesenného balíka podporuje tvorbu pracovných miest a znižovanie nezamestnanosti. Tá v druhom štvrťroku 2018 dosiahla najvyšší zaznamenaný počet zamestnaných osôb v EÚ – až 239 miliónov ľudí.

Vytvorených bolo približne 12 miliónov nových pracovných miest a znížil sa podiel ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Chudoby či sociálneho vylúčenia sa zbavilo viac ako päť miliónov ľudí, tento ukazovateľ tak klesol pod predkrízovú úroveň. Sociálna nerovnosť a chudoba však aj naďalej vyvolávajú obavy. „Hospodárske oživenie v posledných rokoch prinieslo mimoriadny nárast pracovných miest, a tak nezamestnanosť dosiahla rekordné minimá. Dosiahli sme tiež rekordnú mieru hospodárskej aktivity, v ktorej sme dokonca prekonali Spojené štáty,“ objasňuje Marianne Thyssen, komisárka pre zamestnanosť. Rezervy sú však stále vo vyrovnávaní rozdielov v odmeňovaní a v dôchodkoch žien a mužov.

Európska komisia poskytuje odporúčania

Odporúčania o hospodárskej politike eurozóny obsahujú priame opatrenia s dôležitým vplyvom na chod eurozóny. Sústreďujú sa na inkluzívny i udržateľný rast v štátoch. Komisia tiež odporúča tvorbu finančných rezerv, presunutie daňových zaťažení z práce a posilnenie vzdelávacích systémov, investície do zručností, ale aj účinnosť a primeranosť aktívnych politík trhu práce a systémov sociálnej ochrany.

Zároveň odporúča štátom pokračovať v budovaní bankovej únie vrátane sfunkčnenia zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond, ktorý by v prípade núdze slúžil na riešenie krízových situácií. Členské štáty s deficitom bežného účtu by sa mali usilovať o zvýšenie produktivity a zníženie zahraničného trhu a, naopak, štáty s prebytkami by mali zlepšiť podmienky na podporu investícií a rastu miezd.

Stanoviská k rozpočtom sa rôznia

Zatiaľ čo Slovensko, Estónsko a Lotyšsko v návrhoch rozpočtu podľa komisie majú predpoklady splniť ciele napriek tomu, že môže prísť k určitej odchýlke, návrh rozpočtu Talianska vyvoláva obavy. Taliansky verejný dlh dosiahol v roku 2017 úroveň 131,2 percenta HDP, čo predstavuje až 37 000 eur na jedného obyvateľa. Predmetom hĺbkového skúmania má byť v roku 2019 až 13 členských štátov, v ktorých sa má zistiť, či naozaj vykazujú makroekonomické nerovnováhy. Skúmanie a preverovanie čaká Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Taliansko, Holandsko, Portugalsko, Španielsko a Švédsko. Hĺbkovému skúmaniu budú podrobené aj Grécko a Rumunsko.