Eurokomisia ukázala, ako chce bojovať s dezinformáciami

Patrí medzi ne celoeurópsky kódex narábania s dezinformáciami, podpora nezávislej siete overovateľov informácií a kroky, ktoré majú stimulovať kvalitnú žurnalistiku a rozširovať mediálnu gramotnosť.

Exekutíva EÚ uviedla, že odhalenia týkajúce sa Facebooku a spoločnosti Cambridge Analytica naznačili riziko zneužitia osobných údajov v súvislosti s voľbami v demokratických krajinách. Únia priznáva, že dezinformácie ako nástroj politického vplyvu nie sú žiadnou novinkou, avšak nové technológie, najmä tie digitálne, rozšírili ich dosah a schopnosť „oslabiť našu demokraciu a spoločnosť“.

Eurokomisárka pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Marija Gabrielovová vyzvala všetkých aktérov, najmä platformy a sociálne siete, aby konali v súlade s akčným plánom zameraným na spoločný európsky prístup. Ten poskytne občanom väčší priestor na rozhodovanie a ochráni ich pred dezinformáciami. „Budeme pozorne monitorovať pokrok, a ak sa výsledky ukážu ako neuspokojivé, do decembra navrhneme ďalšie kroky vrátane regulačných opatrení,“ uviedla.

Dezinformácia ako zbraň

Komisár EÚ pre bezpečnostnú úniu Julian King pripomenul, že falošné správy a dezinformácie na internete sa dnes používajú ako zbrane, čo predstavuje bezpečnostnú hrozbu pre našu spoločnosť.

„Naštrbovanie dôveryhodných kanálov s cieľom rozširovať škodlivý a kontroverzný obsah chce premyslenú reakciu založenú na zvýšenej transparentnosti, vysledovateľnosti a zodpovednosti,“ spresnil.

Hrozba pre demokraciu

Komisia definuje dezinformácie ako „preukázateľne nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, ktoré sú vytvorené, prezentované a šírené v záujme dosiahnutia hospodárskeho zisku alebo úmyselného zavádzania verejnosti a môžu spôsobiť verejnú ujmu“.

V najnovšom prieskume Eurobarometra sa až 83 percent respondentov vyjadrilo, že falošné správy predstavujú hrozbu pre demokraciu. Znepokojujú ich najmä úmyselné dezinformácie zamerané na ovplyvňovanie volieb a prisťahovaleckej politiky.