Slovensko čaká na reformu eurozóny. Tá začína meškať

Plán na reformu eurozóny, ktorý chceli zástupcovia Nemecka a Francúzska pôvodne predstaviť na summite Európskej únie koncom marca, má tak meškanie. Napísal to server nemeckého týždenníka Der Spiegel. Podľa jeho informácií nemajú zatiaľ vyjednávači v ruke žiadne konkrétne návrhy, a to najmä preto, že v Nemecku sa až donedávna riešilo zostavovanie novej vlády.

Marcový summit sa nestihne

Agentúra ČTK upozornila, že nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámili zámer prísť s návrhmi na podstatné zmeny vo fungovaní hospodárskej a menovej únie vlani v decembri.

Vtedy obaja odhadli, že o reforme by sa mohlo debatovať už na marcovom summite EÚ. Oproti vtedajším predpokladom sa však výrazne pretiahli rokovania o zostavovaní novej nemeckej vlády, čo je podľa nemeckého týždenníka Der Spiegel hlavný dôvod zdržania.

„Vec je zrušená,“ citoval nemecký týždenník nemenovaného predstaviteľa EÚ oboznámeného s prípravou rokovaní summitu. Podľa neho nie je na stole „nič, čo by sa dalo oznámiť“.

Nemecká vláda zmenu plánu zatiaľ oficiálne neoznámila. „Viem si predstaviť, že niektoré veci sa môžu odsunúť preto, že sformovanie vlády trvalo o niečo dlhšie. Je však ešte skoro na to, aby sme to mohli potvrdiť,“ citovala agentúra Reuters hovorcu nemeckej vlády Georga Streitera.

Čo bude s EÚ? Jasno má byť pred brexitom

Merkelová a Macron sa opakovane vyslovili za užšiu francúzsko-nemeckú spoluprácu, zhodli sa aj na tom, že Európska únia potrebuje hlbšiu integráciu. Čo sa týka eurozóny, chce Francúzsko podľa ČTK presadzovať najmä dokončenie bankovej únie. Macron v minulosti hovoril aj o tom, že by skupina krajín platiacich eurom mala mať samostatný rozpočet, spoločného ministra financií a dokonca aj vlastný parlament. Reforma sa má týkať aj spoločnej armády či jednotného postoja k problematike migrácie.

Európska únia má teraz k dispozícii pomerne krátke obdobie, keď bude možné o reformách eurozóny rokovať. Blížia sa totiž voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019, a navyše už čoskoro Brusel plne zamestnajú rozhovory o odchode Británie zo spoločného zväzku (v marci 2019) a spory o novom dlhodobom rozpočte.

Mimo jadra EÚ, bez eurofondov?

Otázne je, ako sa vyformuje postoj Slovenska k jadru EÚ po skončení súčasnej politickej krízy v krajine. Posledné dva roky premiér Robert Fico hovoril a maximálnej podpore pri reformách vedúcich k posilneniu EÚ a vytvoreniu zdravého jadra. Čiarou, cez ktorú Slovensko nechcelo prejsť, sú vlastné sadzby daní či škrtanie dlhov Grécka. Eurooptimizmus hlásal aj Most-Híd, ktorý bol ochotný upustiť od návrhov na zníženie daní z príjmu pre zamestnancov, a to v prospech znižovania deficitu a dlhu krajiny. Nízky deficit bol deklarovaný ako jedna z podmienok na vstup do jadra EÚ. Opatrnejší postoj má druhá najsilnejšia vládna strana. Predseda SNS ešte v auguste minulého roka uviedol, že jeho strana chce vedieť, čo bude vlastne čakať Slovákov v súvislosti s jadrom EÚ. Šéf najsilnejšej opozičnej strany Richard Sulík ešte v roku 2016 povedal, že eurofondy tak korumpujú, že najlepšie by ich bolo zrušiť.

Okrem posilnenia EÚ a väčšej súdržnosti v boji proti extrémizmu a populizmu sa pri reforme diskutuje aj o eurofondoch. Z Nemecka sa viackrát ozvalo, že európske zdroje by mali smerovať najmä do krajín, ktoré sú za reformy. To pobúrilo politikov v Poľsku a Maďarsku a diskutovať o eurozóne aj preto ešte viac začali v Česku.

Juncker: Povedzme si najprv, akú Európu chceme

Nový 7-ročný rozpočet EÚ začne platiť v januári 2021, ale rozhovory už bežia. To, že reforma EÚ a eurofondy môžu byť spojené nádoby, naznačil nedávno aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. „V prvom rade sa musíme rozprávať o tom, akú Európu chceme. Potom musia členské štáty nájsť zdroje, ktoré budú zodpovedať proklamovaným ambíciám. A hoci si všetci musíme uvedomiť, že pokračovanie v súčasnom kurze nie je jednou z možností, o ktorých budeme diskutovať, pevne verím, že sa nám podarí nemožné a dohodneme sa na rozpočte, vďaka ktorému budú všetci čistými príjemcami,“ uviedol Juncker.

Eurofondy Slovensko odbremenili od výdavkov do infraštruktúry, výstavby diaľnic, obnovy budov. Viac peňazí potom štátna kasa môže uvoľniť napríklad na podporu investícií či na platy. Na Slovensku aj preto nezamestnanosť spadla už pod šesť percent a priemerná mzda preťala hranicu 1 000 eur za mesiac. Krajina prežíva najlepšie ekonomické obdobie v ére samostatnosti.

Agentúrnu správu sme nahradili článkom z denníka Pravda.