Brusel aktivoval proti Varšave 'jadrový' článok 7, Orbán ohlásil veto
Foto: Reuters, AGENCJA GAZETA
Podľa neho boli dva roky trvajúce opakované snahy o konštruktívny dialóg s Varšavou, týkajúce sa predovšetkým poľskej reformy súdneho systému, neúspešné.
Komisia sa preto obrátila na ostatné členské štáty EÚ, aby v súlade s článkom sedem Lisabonskej zmluvy posúdili, či v Poľsku je skutočne právny štát v ohrození.
„Je to ďalší pokus začať dialóg k vyriešeniu situácie,“ upozornil Timmermans. Poľsko teraz dostalo tri mesiace, aby sa vec ešte vyriešila, a ak sa tak stane, je komisia pripravená postup zastaviť.
Timmermans pripomenul, že v posledných dvoch rokoch Varšava, kde vládne konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS), prijala viac ako 13 zákonov ovplyvňujúcich celú štruktúru právneho systému v Poľsku, od Ústavného súdu cez Najvyšší súd po súdy radové, poľskú Národnú sudcovskú radu, prokuratúru až po odborné školstvo. „Spoločným prvkom je, že exekutívne a zákonodarná moc dostáva systematickú možnosť politicky zasahovať do zloženia, právomocí, riadenie a fungovanie moci súdnej,“ mieni Európska komisia.
Maďarsko je pripravené konanie vetovať
Komisia okrem toho, že sa v tejto záležitosti obrátila na členské krajiny, tiež Varšave ponúkla v poradí už štvrté odporúčanie, akými krokmi môže situáciu napraviť. Kvôli poľskému zákonu o všeobecných súdoch sa komisia tiež obrátila na Súdny dvor EÚ.
Maďarsko bude vetovať začaté konanie Európskej komisie proti Poľsku, povedal maďarský vicepremiér Zsolt Semjén. Podľa neho krok komisie porušuje suverenitu Poľska.
„Poľsko-maďarské priateľstvo a záväzky maďarskej vlády voči zmluvám nám ukladajú vystúpiť proti kroku Európskej komisie na všetkých fórach,“ citovala Semjéna agentúra Reuters.
Postup Budapešti v tejto veci nie je prekvapením. Maďarská vláda dlhodobo sľubovala, že prípadný postup EK voči Poľsku bude blokovať.
Historický krok
K doteraz nikdy nepoužitému postupu, ktorý môže teoreticky skončiť pozastavením hlasovacích práv Poľsku v Rade EÚ, komisia podľa neho pristupuje „s ťažkým srdcom“.
Na zbavenie práv hlasovať by však bolo potrebné – okrem iného – ďalšie jednomyseľné rozhodnutie ostatných 27 členských krajín, že v Poľsku základné hodnoty skutočne porušujú. A Maďarsko už dopredu avizuje, že v tomto prípade Poľsku pomôže a za podobný krok hlasovať nebude.
Postup podľa článku Lisabonskej zmluvy o fungovaní úniových inštitúcií je mimoriadne výbušným riešením už niekoľko mesiacov sa vlečúceho sporu medzi komisiou a Poľskom o stave právneho štátu v krajine. Článku 7 sa zvykne hovoriť aj „nukleárna“ možnosť. O jeho aktivovaní informovala podľa agentúry AP ako prvá poľská spravodajská agentúra PAP.
Doteraz nebola vylúčená ani varianta, že komisia s týmto riešením počká a dá Poľsku, v ktorom nedávno na čelo vlády nastúpil nový premiér Mateusz Morawiecki, ešte určitý čas na prípadnú zmenu postoja.
Varšava, ktorá sa s komisiou dostala do ostrého sporu predovšetkým pre podobu reformy justičného systému, sa na poslednú chvíľu snažila krok úniovej exekutívy odvrátiť. O veci napríklad minulý týždeň na okraj úniového summitu hovoril so šéfom komisie Jeanom-Claudom Junckerom nový poľský premiér Mateusz Morawiecki, ktorý postup komisie vníma voči svojej krajine ako nespravodlivý.
Juncker krátko po oznámení začiatku procedúry pozval nového poľského premiéra na 9. januára na rokovanie do Bruselu. Hovorkyňa poľskej vlády Joanna Kopcińská uviedla, že Morawiecki je ochotný sa na takejto schôdzke zúčastniť.
V reforme bude Poľsko pokračovať
Rozhodnutie Európskej komisie je politicky motivované. Agentúre PAP to povedala hovorkyňa vládnucej strany Pravo a spravodlivosť (PiS) Beata Mazureková v reakcii na oznámenie podpredsedu EK Fransa Timmermansa.
Minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro podľa agentúry AP reagoval konštatovaním, že Poľsko bude v „reforme“ súdneho systému, kvôli ktorej je Varšava z Bruselu teraz kritizovaná, pokračovať aj cez odmietavé stanovisko Európskej komisie.
„Prijímam toto rozhodnutie (EK) pokojne. Ide o politiku, nie o vládu práva,“ vyhlásil minister.
„Poľsko bude významnou európskou a úniovou krajinou jedine vtedy, keď bude mať účinné a dobre fungujúce súdy. Preto musíme zabezpečiť, aby tieto súdy konečne začali dobre fungovať, a pokračovať v reforme justície,“ dodal Ziobro.
Beata Mazureková podľa agentúry Reuters vo svojej reakcii okrem iného povedala, že sankcie Európskej únie sa môžu týkať odmietania Poľska prijať moslimských migrantov. Uviedla zároveň, že Varšava si je istá tým, že Maďarsko bude blokovať akékoľvek úniové sankcie proti Poľsku.
Merkelová a Macron podporili EK
Postup Európskej komisie voči Poľsku podporilo Nemecko aj Francúzsko. Hovorca nemeckej vlády upozornil, že rozhodnutiu komisie predchádzal konštruktívny a intenzívny dialóg, informovala agentúra DPA.
„Komisia si to skutočne neuľahčila,“ uviedol hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert. Podľa neho rozhodnutiu predchádzal konštruktívny a intenzívny dialóg s vládou vo Varšave.
„Je potrebné to urobiť,“ komentovala krok EK francúzska ministerka pre európske záležitosti Nathalie Loiseauová. „Francúzsko komisii v tomto postupe úplne podporuje,“ dodala.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová aj francúzsky prezident Emmanuel Macrona už minulý týždeň po skončení summitu krajín Európskej únie avizovali, že konanie s Poľskom podporia, ak sa ho Európska komisia rozhodne začať. Nový poľský premiér Mateusz Morawiecki vtedy médiám povedal, že očakáva, že komisia článok sedem Lisabonskej zmluvy využije.
Slovensko verí v dialóg
Slovensko verí, že ešte existuje dostatočný priestor na vyjasnenie si všetkých otázok, ktoré sú predmetom záujmu v Poľsku zo strany európskych inštitúcií. „Právny štát patrí medzi mimoriadne dôležité princípy a hodnoty, na ktorých je vystavaná Európska únia, a všetky členské štáty únie sú viazané ich dodržiavaním. Slovensko považuje Poľsko za dôležitého partnera a suseda, a preto venujeme dnešnému rozhodnutiu Európskej komisie iniciovať konanie voči Poľsku v oblasti právneho štátu náležitú pozornosť. Zároveň však vyjadrujeme presvedčenie, že ešte stále existuje dostatočný priestor na vyjasnenie všetkých otázok, ktoré sú predmetom záujmu európskych inštitúcií,“ uviedol v reakcii na aktivovanie článku 7 hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Susko.