Brusel upozorňuje na korupciu vo verejných obstarávaniach

Komisia vo svojich analýzach zdôrazňuje, že konflikty záujmov a súťažné špecifikácie šité na mieru spôsobujú obmedzenú súťaž pri verejných obstarávaniach.

27.05.2016 09:30
debata (13)
Európske riešenia - banner

Vlani bolo 15 percent verejných zákaziek zadaných na základe rokovacieho konania bez výzvy na predkladanie ponúk. V dôsledku toho sa Slovensko umiestňuje medzi krajinami EÚ s najvyššou mierou využívania tohto mimoriadneho postupu. Počet zákaziek zadaných v obstarávaniach s jediným uchádzačom, naopak, klesol zo 41 percent všetkých zákaziek v roku 2013 na 32 percent v roku 2015, hoci sa stále pohybuje výrazne nad priemerom EÚ, čo je nad hodnotou 23 percent.

„Hromadné verejné obstarávanie na ústrednej, miestnej alebo odvetvovej úrovni môže zlepšiť koordináciu a viesť k úsporám,“ tvrdí komisia. Do dnešného dňa však bolo len 5 percent obstarávaní na Slovensku hromadných, t. j. realizovaných spoločne pre viac ako jedného obstarávateľa.

„Príčinami sú nekonsolidované riadenie, chýbajúce koncipovanie postupov verejného obstarávania založené na dôkazoch, nedostatočná odbornosť, konflikty záujmov a súťažné špecifikácie šité na mieru,“ doplnila komisia. Komisia poukazuje aj na časté zmeny právnych predpisov a zaťažujúce administratívne postupy, ktoré komplikujú podnikanie na Slovensku.

„Nedostatky v niektorých oblastiach, ako je vymáhateľnosť zmlúv a riešenie platobnej neschopnosti, ako aj dlhotrvajúce obavy týkajúce sa kvality súdneho systému, poškodzujú podnikateľské prostredie a odrádzajú investorov,“ dodala komisia. Preto odporúča, aby súťaže s najnižšou cenou nahradili na Slovensku kvalitatívne orientované postupy a zlepšilo sa stíhanie nezákonných praktík pri verejnom obstarávaní.

Vo svojich odporúčaniach sa komisia zameriava aj na verejnú správu a podnikateľské prostredie, kde odporúča „zlepšiť transparentnosť, kvalitu a účinnosť riadenia ľudských zdrojov vo verejnej správe – najmä prijatím nového zákona o štátnej službe, ako aj efektívnosť súdneho systému. Prijať komplexný plán na odstránenie administratívnych a regulačných prekážok pre podnikateľské prostredie“.

Predchádzajúce vlády prijali viacero opatrení, ktorých cieľom bol boj proti korupcii. Komisia však s odstupom času zhodnotila, že ich realizácia v praxi a následne výsledky sa veľmi nedostavili. V roku 2011 pritom Radičovej vláda schválila Strategický plán boja proti korupcii, ktorý zahŕňa preventívne opatrenia, ako napríklad zverejňovanie štátnych zmlúv. Podporuje tiež väčšiu transparentnosť súdnych rozhodnutí a stanovenie jasných pravidiel pre verejné obstarávanie.

V roku 2014 bol schválený aktualizovaný plán, ktorý vychádza z hodnotení Pracovnej skupiny OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách. Zákon na ochranu oznamovateľov korupcie vstúpil do platnosti začiatkom roka 2015.

„Slovensko má však slabú bilanciu výsledkov, pokiaľ ide začatie trestných stíhaní korupcie. Počet podaných žalôb v prípadoch spojených s korupciou bol v období rokov 2011 až 2014 nízky. Zatiaľ čo prípady štátnych úradníkov obžalovaných z úplatkárstva viedli k odsúdeniu v 80 až 90 percentách prípadov, percento podmienečných odsúdení je aj naďalej vysoké. Prípady vysokopostavených osôb, ktoré sa dostanú pred súd, sú naďalej veľmi zriedkavé,“ uviedla komisia.

Neplatenie daní a osobné obohacovanie sa pri štátnych tendroch by mala zastaviť jedna z najzásadnejších reforiem verejnej správy spolu s prijatím účinného protischránkového zákona, ktoré si dala za cieľ nová vládna štvorkoalícia.

Kľúčová reforma s názvom Hodnota za peniaze by mala obmedziť štátne predražené nákupy. Protischránkový zákon z dielne ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (Most-Híd) by mal navyše zabrániť situácii, že štát nebude poznať vlastnícku štruktúru spoločností, ktoré sa zapájajú do štátnych tendrov. Tieto opatrenia potrebuje vláda zaviesť do praxe čím skôr, ak chce zvýšiť efektívnosť verejných výdavkov a znižovať štrukturálny deficit do roku 2019 na úroveň 0,5 percenta hrubého domáceho produktu.

Komisia poukazuje v tomto prípade aj na to, že Slovensko má problém s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií, ktorá súvisí najmä s rastom výdavkov na zdravotnú starostlivosť, keďže populácia starne a detí sa rodí čoraz menej. Efektívnejšie prerozdeľovanie štátnych zdrojov by tak malo zabrániť tomu, aby sa vláda opätovne vzdialila cieľu dosiahnuť vyrovnaný rozpočet v horizonte troch rokov. Komisia odporúča, aby sa prehodnotili najmä výdavky v zdravotníctve a vláda viac pritvrdila proti daňovým podvodom.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #Európske riešenia finančnej krízy