Zdravotníctvo prejde veľkou revíziou výdavkov

Je nákup zdravotníckych pomôcok a liekov v porovnaní so zahraničím výhodný a oplatí sa stavať na Slovensku ďalšie nemocnice? Aj tieto otázky si momentálne kladie rezort zdravotníctva, ktorý plánuje v najbližších mesiacoch vykonať veľkú revíziu svojich výdavkov.

17.05.2016 08:00
nemocnica, zdravotna sestra, zdravotnictvo,... Foto: ,
Podľa Európskej komisie sú verejné nemocnice stále v zlej finančnej situácii.
debata (10)
Európske riešenia - banner

„Zdravotníctvo si pýta zmeny už desiatky rokov. Niektoré sa dajú urobiť pomerne rýchlo a jednoducho, a potom sú to zmeny, ktoré sú dlhodobejšie a systémovo náročnejšie,“ povedal minister zdravotníctva Tomáš Drucker na tohtotýždňovej konferencii organizovanej Zastúpením Európskej komisie spoločne s Transparency International Slovensko.

Tento rok by sa mali dostať pod revíziu výdavky v zdravotníctve na úrovni 5,2 percenta hrubého domáceho produktu. Ušetrené peniaze by podľa Druckera mali ísť prioritne na oddlžovanie nemocníc a skvalitnenie poskytovaných služieb v zdravotníctve.

„Zdravotníctvo je spoločenská téma číslo jeden. Týka sa každého občana. Mojou prioritou je, aby sme dosiahli úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ktorá bude porovnateľná s tou, ktorú dostávajú občania v krajinách západnej Európy,“ povedal Drucker.

Cesta k tomuto cieľu nie je jednoduchá. Na problémy v slovenskom zdravotníctve už roky upozorňuje aj Európska komisia. V tohtoročnej správe o Slovensku, ktorá slúži ako základ pre diskusiu s členskými štátmi o ich rozhodnutiach v oblasti jednotlivých vnútroštátnych politík, upozorňuje komisia na viaceré problematické oblasti zdravotníctva.

„Väčšina správy je v prípade zdravotníctva relatívne kritická. Všíma si nepriaznivú situáciu nemocníc, kde dochádza k neefektívnemu využívaniu verejných zdrojov. Slovensko má napríklad vyšší počet lôžok, ktoré sa nevyužívajú ako priemerne v EÚ. Mäkké rozpočtové obmedzenia vedú k pravidelnému oddlžovaniu nemocníc, ktoré hradia slovenskí daňoví poplatníci. Verejné obstarávanie v zdravotníctve má problémy s tým, že je veľký počet tendrov, kde je iba jeden záujemca. Ide teda často o podmienky šité na mieru,“ povedala Lívia Vašáková, ekonomická radkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Lôžkové zariadenia si pritom vyžadujú nevyhnutné a efektívne investície. Tie si vyžadujú dodatočné zdroje v celkovom objeme 633 miliónov eur v priebehu štyroch rokov.

Vašáková dodáva, že podľa komisie sú verejné nemocnice stále v zlej finančnej situácii, a to aj napriek tomu, že v posledných rokoch boli prijaté kroky s cieľom predísť ďalšiemu hromadeniu dlhu verejných nemocníc.

„Komisia tiež vo svojej správe upozorňuje na platobné systémy viazané na kvantitu, a nie na kvalitu liečby. Roztrieštený je najmä systém dlhodobej starostlivosti, ktorému chýba strategické plánovanie,“ doplnila Vašáková.

Hodnotenie zdravotníctva z pohľadu Európskej komisie

  1. nepriaznivá finančná situácia verejných nemocníc
  2. pomalé zavádzanie systému platieb na základe skupín diagnóz (DRG) a eHealth
  3. vysoký podiel konzultácií u špecialistov
  4. roztrieštený systém dlhodobej starostlivosti

Verejné výdavky na dlhodobú starostlivosť sú jedny z najnižších v EÚ (0,2 percenta hrubého domáceho produktu v roku 2013) a dostupnosť služieb starostlivosti je obzvlášť nedostatočná na úrovni obcí. Starostlivosť následne musia poskytovať príbuzní, často ženy, čo má negatívne účinky na ich účasť na trhu práce.

Nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že dlhy v zdravotníctve predstavujú najvážnejšie riziko tohtoročného rozpočtu krajiny. Podľa odhadov rady predstavuje zadlženie zdravotníctva okolo 150 miliónov eur, keďže rozpočet na rok 2016 ráta s nízkym rastom výdavkov v porovnaní s minulosťou, pričom neboli vládou predstavené žiadne nové opatrenia, resp. neboli jasne definované.

Dlh v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva dosiahol ku koncu vlaňajška 590 miliónov eur. Nový dlh v roku 2015 netvorili dve nemocnice – Fakultná nemocnica Nitra a Detská fakultná nemocnica Košice. Celkové záväzky 13 zdravotníckych zariadení v minulom roku vzrástli o 111 miliónov eur, čo je negatívny vývoj v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi, keď rástli o 70,2 milióna eur v roku 2014, respektíve 80,3 milióna eur v roku 2013.

Podľa Druckera zmeny, ktoré sa dajú urobiť pomerne rýchlo, sú predovšetkým v oblasti prevádzkových nákladov. Štát si dal túto oblasť ako jednu z priorít do najbližších štyroch rokov. Nielen zdravotníctvo, ale aj doprava a informatizácia prejdú v tomto volebnom období veľkou revíziou výdavkov. Rezort financií ju spúšťa v rámci pilotného programu Hodnota za peniaze. Drucker hovorí, že v rámci rezortu stanovil v rámci programového vyhlásenia vlády päť kľúčových priorít, z ktorých jasne vyplýva, že „pacient je na prvom mieste“. „Chceme skrátiť čakacie doby, stransparentniť verejné obstarávania, centralizovať nákupy, zlepšiť výberové konania v nemocniciach a v jednotlivých našich úradoch a optimalizovať siete ústavnej a ambulantnej zdravotnej starostlivosti,“ vymenoval Drucker.

Opatrenia na zvýšenie transparentnosti v zdravotníctve

  1. Zavedenie a zverejnenie kritérií a ich vyhodnotenia pri prideľovaní zmlúv poskytovateľom zo strany zdravotných poisťovní
  2. Cenové porovnávanie nákupov zdravotníckeho materiálu a liekov
  3. Vypracovanie metodiky dobrého nákupu pre nemocnice
  4. Zverejnenie štandardných diagnostických a liečebných postupov pri práci zdravotníckeho personálu
  5. Zverejnenie zmlúv poisťovní s možnosťou vyhľadávať v nich a vidieť konkrétne úhrady
  6. Podrobné a pravidelné zverejňovanie hospodárenia nemocníc

Zdroj: prieskum 16 predstaviteľov štátneho, súkromného a neziskového sektora venujúceho sa reforme zdravotníctva na Slovensku

„Výsledkovým cieľom pre zdravotníctvo je do roku 2020 znížiť počet odvrátiteľných úmrtí na úroveň priemeru krajín V3, čo v prepočte znamená znížiť počet odvrátiteľných úmrtí v porovnaní s rokom 2012 o 1 900 r­očne,“ píšu autori štúdie Hodnota za peniaze. V praxi to znamená, aby ľudia pre nesprávne stanovenú diagnózu, resp. pre nekvalitnú zdravotnú starostlivosť neprichádzali o život. Aby sa neopakovali prípady z nedávnej minulosti, keď pacientka zomrela pre zle diagnostikovaný diabetes, s ktorým sa dá žiť bez vážnejších komplikácií.

Najznámejší prípad, keď Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou potvrdil nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti, sa stal v Nitre. Ide o prípad Šimona Bucha z roku 2007. Šimon zostal po triviálnej operácii nosovej priehradky v roku 2007 následkom poškodenia mozgu v bdelej kóme. Rodičia sa obrátili na úrad, ktorý potvrdil zlyhanie anestéziológa, udelil mu dvojročnú podmienku a zakázal vykonávať činnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti po dobu piatich rokov. Nasledovalo súdne vymáhanie škody, keď sudcovia zhodnotili prácu doktorov ako „lajdácku a neospravedlniteľnú“ a priznali rekordné odškodné vo výške 500-tisíc eur. Nitrianska nemocnica odmietla pochybenia uznať.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ročne prijme viac ako dvetisíc podaní. Za rok 2014 z podaní, kde prevažne pacienti hlásili nespokojnosť s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, úrad vyhodnotil presne polovicu z nich ako neopodstatnenú. V rámci nákupu zdravotnej starostlivosti, teda napríklad poplatkov, zazmluvňovania a uhrádzania výkonov poisťovniam, ich bolo až 88 percent. Verejnosť však okrem štatistických dát nemá informácie o konkrétnych dôvodoch týchto rozhodnutí, ani o tom, ako presne boli vinníci potrestaní a akú nápravu urobili.

Transparency International Slovensko preto navrhuje, aby úrad začal zverejňovať rozhodnutia o vyhodnotení podnetov a dohľadov, ktoré vykonáva. Zároveň navrhuje zverejňovať údaje o uložených sankciách a nápravách a aj to, ako boli realizované.

otázky a odpovede

Ako Európska komisia hodnotí sektor zdravotnej starostlivosti na Slovensku?
Sektor zdravotnej starostlivosti naďalej čelí problémom dlhodobej udržateľnosti. Výdavky na zdravotnú starostlivosť sú relatívne nízke, no budú hlavným faktorom predpokladaného zvyšovania nákladov súvisiacich so starnutím obyvateľstva. Hoci boli prijaté (nezáväzné) opatrenia v oblasti rozpočtovania a riadenia procesov, niekoľko verejných nemocníc je naďalej v zlej finančnej situácii. Medzi dôvody vysokej úrovne dlhu patria mäkké rozpočtové obmedzenia, neefektívne využívanie zdrojov, nedostatok usmernení a dohľadu pri obstarávaní a platobné systémy viazané na kvantitu (a nie kvalitu) liečby. Snaha vlády lepšie integrovať služby zdravotnej starostlivosti pokračovala, pričom pripravované plány by sa mali posudzovať na základe ich schopnosti zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti a dosiahnuť jej zefektívnenie. Pokrok v oblasti elektronického zdravotníctva a zavádzania systému platieb na základe skupín diagnóz (diagnosticky príbuzných skupín) bol pomalý.

Ako je na tom Slovensko v ukazovateli zdravotného stavu?
Ukazovatele zdravotného stavu sa pomaly zlepšujú, no stále nie sú v porovnaní s mnohými inými členským štátmi veľmi lichotivé. Stredná dĺžka života pri narodení je pod priemerom EÚ najmä v prípade mužov (72,9 roka na Slovensku oproti priemeru 77,8 roka v EÚ; údaje z roku 2013), ale aj v prípade žien (80,1 roka na Slovensku, 83,3 roka v EÚ). Priemerná doba, počas ktorej si ľudia užívajú dobrý zdravotný stav a sú bez invalidity (zdravé roky života), je najnižšia v EÚ v prípade žien a jedna z najnižších v prípade mužov. Vysoká miera úmrtnosti spôsobuje odhadované zníženie potenciálnej pracovnej sily Slovenska vo výške dodatočného 1,4 percentuálneho bodu oproti priemeru EÚ. Ukazovatele prístupu k zdravotnej starostlivosti vrátane nákladov, vzdialenosti a čakacích lehôt sú približne na úrovni priemeru EÚ.

Ako je na tom Slovensko so zavadzaním eHealth?
Dlho odkladaný projekt elektronického zdravotníctva napreduje pomaly, napriek značnej finančnej podpore z eurofondov. Doteraz bol spustený len pilotný projekt, a to v štyroch nemocniciach v decembri 2015. Tento projekt zahŕňa elektronické zdravotné záznamy, elektronické predpisovanie liekov a elektronické výmenné lístky a jeho cieľom je zlepšiť koordináciu medzi nemocničnou a ambulantnou starostlivosťou a obmedziť nadmerné využívanie služieb a liečiv. Na to, že projekt je stále nefunkčný a mešká, poukázala aj nedávna správa Najvyššieho kontrolného úradu SR.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotníctvo #Európske riešenia finančnej krízy