Nová vláda musí pri školstve zabrať

, 10.04.2016 15:00

Na roky zanedbávané slovenské školstvo pred časom v uliciach miest upozorňovali nespokojní učitelia a rodičia školopovinných detí. Na zhoršovanie výsledkov v oblasti vzdelávania, neadekvátne vzdelanie učiteľov, neatraktívnosť tejto profesie a v neposlednom rade na fakt, že absolventi stredných a vysokých škôl sú na slovenskom pracovnom trhu často neuplatniteľní, najnovšie upozorňuje aj Európska komisia vo svojej Správe o Slovensku z februára tohto roka.

Vo viacerých kľúčových ukazovateľoch kvality školstva Slovensko nedosahuje ani priemer Európskej únie. Najhoršie si krajina vedie v predčasnom ukončení školskej dochádzky, najmä u rómskych detí.

„Nerovnosti v oblasti vzdelávania súvisiace so sociálno-ekonomickým zázemím zostávajú výrazné a negatívne ovplyvňujú výsledky žiakov, ktoré sa v uplynulých rokoch zhoršili. Je potrebné zlepšiť odbornú prípravu učiteľov a atraktívnosť učiteľskej profesie, aby sa zabránilo zhoršovaniu študijných výsledkov. Takisto zvýšiť účasť rómskych detí na všeobecnom vzdelávaní a na vysokokvalitnom vzdelávaní v ranom detstve,“ upozorňuje komisia vo svojej hodnotiacej Správe o Slovensku.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

Treba zvyšovať platy

Komisia upozornila, že nízke platy zostávajú jedným z faktorov, pre ktoré je učiteľstvo pre talentovaných mladých ľudí neatraktívnou kariérnou voľbou. Ministerstvo školstva ešte začiatkom tohto roka prišlo s údajmi o výške platov pedagogických a odborných zamestnancov. Na porovnanie boli použité údaje zo Štatistického úradu SR o priemernej mzde v jednotlivých krajoch a údaje ministerstva školstva o platoch pedagogických a odborných zamestnancov za rok 2014. Podľa tabuľky bola priemerná mzda pedagogického a odborného zamestnanca základnej a strednej školy v Bratislavskom kraji 964 eur, v Trnavskom 968 eur, v Trenčianskom 953 eur, v Nitrianskom 970 eur, v Žilinskom 953 eur, v Banskobystrickom 1 001 eur, v Prešovskom 996 eur a v Košickom kraji 978 eur, pričom priemerný plat pedagogického a odborného zamestnanca na Slovensku vyrátalo ministerstvo ako 997 eur.

„Všeobecné verejné výdavky Slovenska na vzdelávanie vzrástli v roku 2013 na päť percent hrubého domáceho produktu, čo je v súlade s priemerom EÚ. Zvýšenie v roku 2013 nasledovalo po znížení v predchádzajúcich troch rokoch. Časť zvýšenia z roku 2013 súvisí so zvýšením platov učiteľov o päť percent, čo pokračovalo v rokoch 2014 a 2015. Platy učiteľov sú však stále nízke v porovnaní s ostatnými krajinami a so mzdami ostatných slovenských pracovníkov s rovnocennou úrovňou kvalifikácie,“ konštatuje komisia v ďalšej správe. Rast platov pedagogických a odborných zamestnancov pokračuje aj v tomto roku, a to o ďalšie štyri percentá. Slovenskí učitelia sa pripomenuli vláde protestom aj začiatkom tohto týždňa. Iniciatíva slovenských učiteľov žiada zvýšenie platov všetkých odborných a pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve od tohto roka o 140 eur a od budúceho roka o ďalších 90 eur.

Podľa think-tanku slovenského rezortu školstva, Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP), priemerné platy pedagogických pracovníkov v posledných rokoch rástli dvojnásobne rýchlejšie ako platy v celej ekonomike. Na viac ako tretine základných škôl je podľa ich tvrdení dnes priemerný plat vyšší ako tisíc eur. Analytici IVP však odporúčajú aj ďalší postupný rast platov na úroveň priemeru EÚ. Navyše upozorňujú na neefektívnu platovú štruktúru, ktorá sa prejavuje najmä v nízkych nástupných platoch.

„Konečný plat pedagógov závisí od mnohých faktorov, ako sú napríklad vzdelanie, pozícia, dĺžka praxe, druh školy, či od participácie v kontinuálnom vzdelávaní a výkonu rôznych činností, napríklad triednictvo,“ tvrdí šéf IVP Matej Šiškovič. Rozdiely v platoch sa tak prejavujú napríklad podľa typu škôl. Najnižšie platy sú na športových gymnáziách (911 eur) a konzervatóriách (899 eur).

Ciele a kľúčové ukazovatele pre Slovensko, týkajúce sa vzdelávania a odbornej prípravy

  1. znížiť počet prípadov predčasného ukončenia školskej dochádzky na 6 % do roku 2020
  2. zvýšiť podiel absolventov vysokoškolského štúdia najmenej na 40 % do roku 2020
  3. úroveň vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve – 77 % (priemer EÚ 94 %)
  4. účasť učiteľov na odbornej príprave – 73 % (priemer EÚ 85 %)
  5. účasť dospelých na celoživotnom vzdelávaní – 3 % (priemer EÚ 11 %)

Pomôžu aj peniaze z eurofondov

Na zlepšovanie podmienok v školstve, najmä čo sa týka dovybavenia škôl, pôjde v novom programovacom období z eurofondov 458 miliónov eur v rámci operačného programu Ľudské zdroje. Doteraz však Slovensko nečerpalo peniaze tak, ako by malo. „Z európskych štrukturálnych a investičných fondov bude v období rokov 2014 – 2020 naďalej podporovaný sektor vzdelávania na Slovensku. Slovenská vláda plánovala v rámci národného programu reforiem na rok 2015 zlepšiť svoje riadenie prostriedkov EÚ. Zlepšiť možno najmä dlhodobý účinok a dopad projektov prostredníctvom lepšieho plánovania, výberu projektov, hodnotenia, a takisto začleňovania pozitívnych skúseností,“ uvádza komisia.

Potrebná zmena na vysokých školách

Dlhodobým problémom Slovenska je, že školstvo nie je dostatočne prepojené s potrebami trhu práce. Najmä zamestnávatelia v automobilovom priemysle poukazujú na to, že absolventi nemajú správnu kvalifikáciu. Väčšina z nich má totiž titul magistra a inžiniera, pričom ide najmä o absolventov spoločenských vied. V súčasnosti je nedostatok absolventov vedných odborov technológie, strojárstva a matematiky. Podľa komisie to môže čiastočne súvisieť so skutočnosťou, že systém financovania „per capita“ nezvýhodňuje technické univerzity, pričom trh práce potrebuje viac absolventov práve technických odborov. Rôzne zdroje (Akademická rankingová a ratingová agentúra, Eurostat, Eurydice, národný program reforiem) poukazujú na vážny únik mozgov, ktorý sa týka študentov, učiteľov a výskumníkov. Mnohí študenti uprednostňujú štúdium v Českej republike namiesto na Slovensku.

„Práca na novom zákone o vysokoškolskom vzdelávaní bola odložená až do obdobia po ďalších všeobecných voľbách v roku 2016. Novým zákonom sa mal zjednodušiť akreditačný proces a mala byť podporená spolupráca so zamestnávateľmi, čo je v súčasnosti skúmané prostredníctvom prebiehajúceho projektu financovaného EÚ. Jedným z výsledkov projektu je nedávno spustený portál, ktorý pomáha budúcim študentom vybrať si, kde budú študovať, poskytnutím mier zamestnanosti a miezd absolventov jednotlivých univerzít a odborov,“ poznamenala komisia.

Z prostriedkov európskych štrukturálnych a investičných fondov na obdobie rokov 2014 – 2020 bude podporované zriadenie profesijne orientovaných bakalárskych programov. Ministerstvo školstva spustilo tiež granty na povzbudenie slovenských absolventov prestížnych univerzít, aby sa vrátili na Slovensko a pracovali vo verejnej správe.

Otázky a odpovede

Čo je to vzdelanostná chudoba?
Je to podiel mladých ľudí, ktorí nedokážu splniť minimálne normy v oblasti vzdelávania, predstavuje jeden z najväčších problémov dnešnej Európy. Napriek tomu, že vzdelávanie by malo zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých, príležitosti a výsledky stále vo veľkej miere závisia od sociálno-ekonomického a prisťahovaleckého pozadia. V dôsledku toho sa žiadnemu členskému štátu EÚ nepodarilo znížiť podiel 15-ročných žiakov s nízkym sociálno-ekonomickým postavením, ktorí nedosahujú uspokojivé výsledky, pod 15 percent. V Bulharsku, Rumunsku, Grécku, Maďarsku, na Cypre a na Slovensku viac ako polovica žiakov s nízkym sociálno-ekonomickým postavením nedokáže vyriešiť ani základné matematické príklady.

Majú štáty únie problém aj so vzdelávaním cudzích jazykov?
Až 18 percent žiakov v primárnom vzdelávaní a 10,3 percent študentov všeobecného vyššieho sekundárneho vzdelávania sa stále neučí žiadne cudzie jazyky. Tieto percentuálne podiely je potrebné znížiť a zároveň dosiahnuť lepšie výsledky vzdelávania s cieľom prekonať jazykové prekážky vo vzdelávacej a pracovnej mobilite. Vzhľadom na rastúci podiel študentov, ktorí doma hovoria iným než vyučovacím jazykom, je potrebné, aby členské štáty vyvinuli nové prístupy k výučbe a štúdiu jazykov, využívajúc existujúcu rozmanitosť na zvýšenie informovanosti a zlepšenie metalingvistických zručností.

Čo vyplýva z Monitoringu vzdelávania a odbornej prípravy za rok 2015 pre Slovensko?
Miera predčasného ukončovania školskej dochádzky na Slovensku zostáva nízka, no nedávny nárast si vyžaduje zavedenie cielených opatrení. Posilňujú sa kapacity v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. Nový zákon o odbornom vzdelávaní a príprave by mal zlepšiť pripravenosť absolventov na trh práce. Nerovnosti však pretrvávajú a výsledky vzdelávania sa v posledných rokoch zhoršili. Problematické je zapojenie rómskych detí do všeobecného vzdelávania a do kvalitného vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. Pre talentovaných mladých ľudí je učiteľské povolanie málo atraktívne a počiatočné vzdelávanie učiteľov, ako aj kontinuálny profesijný rozvoj, predstavujú problémové oblasti. Problematickou naďalej zostáva kvalita vysokoškolského vzdelávania a spolupráca so zamestnávateľmi. Takisto sa zvýšil podiel absolventov terciárneho vzdelávania pracujúcich na pracovnom mieste, ktoré je pod úrovňou ich kvalifikácie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Európske riešenia finančnej krízy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku