Šefčovič: Musíme viac šetriť energiou

Energetická únia, ktorú chce komisia v najbližších rokoch dobudovať, je nielen o bezpečnej dodávke energií, ale aj o ich efektívnejšom využívaní a najmä o znižovaní emisií skleníkových plynov. Podpredseda komisie zodpovedný za energetickú úniu Maroš Šefčovič v rozhovore pre Pravdu vysvetľuje, ako sa to dá dosiahnuť aj za pomoci budovania tzv. Smart Cities (inteligentné mestá).

, 29.03.2016 14:00
debata (29)
Európske riešenia - banner

Ako má podľa plánu komisie vyzerať orientácia na Smart City?
Znižovať emisie skleníkových plynov sa dá v každej oblasti každodenného života, nielen budovaním Smart City. V rámci Parížskej dohody sme boli prví, kto oznámil svoje ambiciózne environmentálne záväzky a všetky politiky, ktoré v Európskej komisii rozvíjame, sú stavané tak, aby sme emisné limity aj splnili. Už minulý rok sme predstavili reformu obchodovania s emisiami skleníkových plynov a tohto roku plánujeme zamerať sa aj na reguláciu znižovania emisií v doprave, stavebníctve, poľnohospodárstve a odpadovom hospodárstve. Ideálne Smart City využíva nízkouhlíkové dopravné prostriedky a využíva moderné spôsoby nakladania so zdrojmi energie.

Akou sumou podporí komisia projekty Smart City v najbližších rokoch?
Medzi rokmi 2014 a 2020 by malo ísť do európskych miest až 80 miliárd eur zo zdrojov Európskeho fondu pre regionálny rozvoj. 15 miliárd z nich by mali spravovať priamo mestá. Skutočné zostavenie projektov a stratégií pre premenu miest na Smart Cities je však v rukách jednotlivých miest spolu s občanmi za podpory súkromných investorov. Keďže kompetencie v tejto oblasti spadajú do rúk členským štátom a miestnym samosprávam, Európska komisia je v tejto oblasti najmä sprostredkovateľom, ktorý ponúka európske riešenia. Existuje však množstvo finančných nástrojov, prostredníctvom ktorých môžu mestá zažiadať o podporu pre svoje projekty už teraz. Okrem Európskeho fondu pre regionálny rozvoj sa mestá môžu obrátiť na Európsku investičnú banku, program Horizont 2020 alebo získať financovanie z iniciatívy Investičného plánu pre Európu prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície.

Začal sa koncept Smart City realizovať aj na Slovensku? Ako to vyzerá v praxi?
Hlavné mesto Bratislava sa spolu s ďalšími siedmimi európskymi mestami zapojilo do projektu, ktorého cieľom je prebudovať bytové domy do nízkoenergetickej podoby tak, aby sa trvalo znížili emisie spôsobené ich tradičným vykurovaním. Mestá spájajú svoje sily spolu s výsledkami najnovšieho výskumu. Po úvodnej fáze testovania sa neskôr rozšíria podobné projekty energeticky úsporných bytoviek po celej Európe. Mesto tiež ponúka vlastníkom bytov a bytových domov poradenstvo o možnostiach, ktoré pri prestavbách bytových domov existujú, napríklad v oblasti riešení na využitie dažďovej vody, vysádzania zelene alebo možného financovania takýchto projektov. Galanta je zase jedným z pár pilotných miest, ktoré sa podieľajú na výskume využitia geotermálnej energie na účely energickej účinnosti. Žilina nadviazala spoluprácu s fínskym Tampere s cieľom vymeniť si know-how a postupne vybudovať mesto postavené na inteligentných technológiách.

V ktorom európskom meste už tento koncept priniesol reálne výsledky aj pre bežných ľudí?
Kodaň je skvelým príkladom. Ešte pred pár rokmi bol tamojší prístav zamorený odpadom z miestneho priemyslu a kanalizácie. Mesto bojovalo so záplavami z prívalových dažďov, ktoré ničili budovy aj majetok obyvateľov. Predstavitelia mesta sa však rozhodli s týmito výzvami bojovať a predstavili strategickú víziu na niekoľko desaťročí dopredu. V rámci nej prepojili riešenia viacerých problémov, s ktorými mesto bojovalo. Mesto kompletne prebudovalo kanalizačný systém, takže po rokoch je dnes prístav taký čistý, že sa v ňom domáci obyvatelia kúpu. Senzory monitorujú množstvo baktérií vo vode a dáta odosielajú na web, kde si môžu kvalitu vody v prístave skontrolovať obyvatelia priamo zo svojich smartfónov. V uliciach Kodane sú vybudované oddychové zóny, ktoré v obdobiach dažďov slúžia ako záchytné miesta pre nadbytočnú vodu a pomáhajú predísť záplavám. Voda z prístavu je integrovaná do inteligentného ochladzovacieho systému, ktorý v lete ochladzuje budovy a šetrí tak obyvateľom 70 percent nákladov oproti používaniu klasickej klimatizácie. Dopravná situácia je vyhodnocovaná pomocou moderných technológií a premávku riadia inteligentné semafory. Kodaň navyše významne podporuje ekologické spôsoby verejnej dopravy, takže vybudovala hustú sieť cyklotrás, ktorú miestni obyvatelia každodenne využívajú pri ceste do práce alebo do školy.

Čo by mali v rámci inteligentných miest robiť samotné samosprávy? Ako zefektívniť napríklad dopravu v meste?
Smart iniciatívy sú hlavne o prepojenosti riešení v rôznych oblastiach verejného života. Pri riešení dopravy treba zohľadniť aj energetickú politiku mesta alebo využitie multifunkčných inteligentných systémov, ktoré okrem vyhodnocovania dopravnej situácie môžu poskytovať napríklad aj údaje o kvalite ovzdušia. Na začiatku je dôležité premyslieť si, aké okruhy problémov v danom meste chceme vyriešiť a ako sa dajú prepojiť s inými, pre dané mesto špecifickými oblasťami. Doprava v meste súvisí okrem budovania zodpovedajúcej infraštruktúry aj s dostatkom parkovacích miest alebo, naopak, s obmedzením prístupu áut do centra mesta a s podporou mestskej hromadnej dopravy. Dôležité je na začiatku zvoliť správnu stratégiu, ktorá bude v súlade aj s ostatnými cieľmi, ktoré chce mesto dlhodobo dosiahnuť. Každé mesto je niečím odlišné, ale mnohé z nich čelia výzvam vo veľmi podobných oblastiach, ako sú doprava, vykurovanie verejných priestorov či spracovanie odpadu. Vo svete už bolo vypracovaných množstvo projektov v oblasti dopravy, ktorými sa samosprávy môžu inšpirovať.

Slovenské mestá v porovnaní s tými zahraničnými zaostávajú, pokiaľ hovoríme o implementácii inteligentných systémov a technológií. Vo viacerých mestách pritom existujú takzvané strategické plány rozvoja, ktoré sa, bohužiaľ, často netransformujú do praxe. Dôvodov je hneď niekoľko, či už chýbajúce financie, know-how a v neposlednom rade slabý tlak verejnej mienky a chýbajúca iniciatíva zo strany občanov. Nemyslíte si, že toto sú naozaj veľké obmedzenia, ktoré neumožnia rozvoj Smart City na Slovensku v najbližších rokoch?
Práve v dôsledku dlhodobo narastajúcej mestskej populácie stúpajú nároky na dnešné mestá: ako vyriešiť neudržateľnú dopravnú situáciu, ako naložiť s rastúcim objemom odpadu, ako efektívne zabezpečiť ochladzovanie budov v letných mesiacoch. Na vyrovnanie sa s týmito výzvami bude využitie Smart projektov nutnosťou. Nebojím sa toho, že by sa takéto projekty na Slovensku neuchytili alebo že by sme nemali dostatok kapacít na ich realizáciu. Existuje množstvo finančných zdrojov, ktoré je na financovanie možné použiť, ale iniciatíva musí vzísť práve z miest. Dobre vypracovaný projekt, ktorý prinesie funkčné riešenia a pridanú hodnotu životu občanov, má nielen šancu na získanie prostriedkov z verejných zdrojov, ale priláka aj súkromných investorov. Zároveň nepochybujem o záujme občanov o riešenie problémov, s ktorými sa dennodenne stretávajú vo svojom meste. Cestou je opäť raz využitie moderných technológií, ktoré mesto nič nestoja. Obec môže zmobilizovať občanov prostredníctvom stránky mesta na webe alebo otvoriť diskusiu na sociálnych sieťach. Zároveň sa v dňoch 8.-9. júla v Bratislave, počas slovenského predsedníctva v Európskej únii, uskutoční 7. európsky summit regiónov a miest, ktorý bude diskutovať práve o problematike Smart City a na ktorom sa môžu zúčastniť aj predstavitelia slovenskej samosprávy.

Je koncept Inteligentných miest plánovaný len pre európske mestá alebo je na tento koncept celosvetová objednávka?
Smart City nie je víziou len pre európske mestá. Každé mesto, prímestská časť či obec na svete má možnosť stať sa „smart“. Takéto iniciatívy vznikajú po celom svete, pretože sa čoraz viac miest a obcí snaží ušetriť na nákladoch za energie a zvýšiť komfort svojich obyvateľov používaním inteligentnejších systémov dopravy, odpadového hospodárstva, verejných financií a podobne. Už niekoľko rokov prebieha medzinárodná súťaž medzi mestami z celého sveta, kde sú oceňované tie najlepšie Smart projekty. V poslednom ročníku vyhrali ocenenia mestá z Číny, Spojeného kráľovstva a Kolumbie. Medzi finalistami boli projekty z Indonézie, Brazílie, Ruska či Spojených arabských emirátov, takže naozaj z celého sveta.

Seriál pripravujeme v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie v SR.

© Autorské práva vyhradené

29 debata chyba
Viac na túto tému: #Maroš Šefčovič #Smart City
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy