Ako riešiť nezamestnanosť? Inšpirácia z Nemecka

Ekonómovia v riešení nezamestnanosti dávajú za príklad, a to nielen Slovensku, ale aj ostatným európskym krajinám, aj Nemecko.

03.11.2015 09:00
Angela Merkelová Foto:
Za vlády nemeckej kancelárky Angely Merkelovej (na snímke) došlo v krajine k uvoľneniu pracovného trhu, čo pomohlo znížiť nezamestanosť.
debata (43)
Európske riešenia - banner

Krajina má momentálne nezamestnanosť na úrovni 6,4 percenta. „Nebolo to vždy tak. Nemci pred desiatimi rokmi bojovali s vysokým počtom ľudí bez práce, strácali konkurencieschop­nosť. Za zmenou stavu stoja ich rozsiahlejšie štrukturálne reformy, ktoré paradoxne urobila vtedajšia socialistická vláda, a od roku 2005 na ňu nadviazala aj kresťansko-demokratická vláda Angely Merkelovej.

Podarilo sa im to vďaka silnej podpore zamestnávateľských organizácií, ako aj odborov, čo bol kľúčový faktor na dosiahnutie radikálnejšej zmeny,“ vysvetľuje Vít Novotný, ktorý pracuje v bruselskom Centre európskych štúdií.

Nemci zaviedli „mini jobs“

Ako dopĺňa, v Nemecku došlo k uvoľneniu pracovného trhu v tom zmysle, že sa znížili príspevky na sociálne poistenie, jednak na strane zamestnancov, ako aj od zamestnávateľov, a zvýhodnili sa daňové podmienky pre nižšie platové kategórie.

„Zlepšila sa situácia v naberaní nových ľudí, ale zároveň aj pri ich prepúšťaní. Vytvorili sa podmienky pre mini jobs, v preklade prácu na dočasný, resp. čiastočný úväzok. Zároveň došlo k obmedzeniu príspevku na nezamestnanosť, a to tak, aby nezamestnaní mali motiváciu si hľadať prácu alebo sa rekvalikovať,“ dodal Novotný.

Ekonómovia upozorňujú aj na veľký súčasný fenomén a to dlhodobú nezamestnanosť mladých ľudí. Aktuálne je až 5,4 milióna Európanov do 25 rokov nezamestnaných, čo znamená, že každý piaty mladý človek v EÚ je po skončení školy bez práce. Kým však nezamestnanosť mladých dosahuje v Nemecku 7,9 percenta, v Rakúsku 9,9 percenta, na opačnej strane je napríklad Grécko s 57,3 a Španielsko s 54,9 percenta nezamestnaných.

V prípade Slovenska síce nezamestnanosť mladých ľudí mierne klesla na 28,9 %, ale Slovensko má stále jednu z ôsmich najvyšších mier nezamestnanosti mladých ľudí v EU. Ekonómovia zdôrazňujú, že dôležitá je najmä kvalita vzdelávania, pričom doteraz školy naprieč európskymi krajinami veľmi nerefl ektovali potreby trhu práce.

„Nejde len o chýbajúci, tzv. učňovský systém, ale aj o to, aby už základné školy pripravovali ľudí na praktický život. Európsky vzdelávací systém v mnohých krajinách neučí študentov príliš samostatne myslieť a neučí ich žiadnym zručnostiam. Chýbajú nám ľudia z technických odborov, máme samých teoretikov bez praxe,“ myslí si Novotný.

Práve v získaní dodatočnej praxe, zručností či dodatočného vzdelania má pomáhať aj európsky projekt Záruky pre mladých ľudí. Na jeho základe by mali mladí do 29 rokov do štyroch mesiacov od ich príchodu do evidencie nezamestnaných dostať pracovnú ponuku, rekvalifi káciu či iné vzdelávanie.

Ambiciózne ciele

V strategickom dokumente Európa 2020 má Slovensko cieľ dosiahnuť do roku 2020 zamestnanosť ľudí vo veku 20 až 64 rokov na úrovni 72 percent. Cieľ pre celú EÚ je 75 percent, ale napríklad pre Holandsko až 80 percent. Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat zamestnanosť na Slovensku po viacročnej stagnácii stúpla v tejto kategórii ľudí zo 65 percent v roku 2013 na 65,9 percenta v roku 2014, stále však zaostáva za predkrízovým maximom 68,8 percenta z roku 2008.

Národný program reforiem Ministerstva financií SR z roku 2015 identifikuje štyri hlavné oblasti zvyšovania zamestnanosti, a to zlepšovanie služieb zamestnanosti, podpora nezamestnanosti mladých, boj s dlhodobou nezamestnanosťou a podpora mobility za prácou.

Seriál pripravujeme v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie v SR.

43 debata chyba
Viac na túto tému: #Európske riešenia finančnej krízy