Viac ako rok bez práce? Únia to chce zmeniť

Najväčší problém pre európske štáty pri riešení nezamestnanosti predstavujú ľudia, ktorí sú doma bez práce viac ako rok. Stávajú sa každým dňom menej „zamestnateľnými“, strácajú pracovné návyky a ťažko doháňajú potrebné zručnosti a vedomosti na výkon práce.

, 03.11.2015 06:00
debata (14)
zväčšiť
dlhodobá nezamestnanosť, graf

Svoje o tom vie aj 45–ročná bývalá predavačka Marcela Labancová z Trebišova, ktorá po zrušení prevádzky, v ktorej pracovala, zostala doma. Od marca 2013 si nedokáže nájsť prácu.

Európske riešenia - banner

„U nás v Trebišove je roboty málo. Už sme sa doma tak nastavili, že vyžijeme aj z toho, čo zarobí muž a čo ja dostanem na dávkach,“ hovorí pani Labancová.

Z 12 miliónov dlhodobo nezamestnaných v únii je viac ako 60 percent bez práce už počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov. Napriek hospodárskemu oživeniu a náznakom zlepšenia na trhu práce EÚ sa ich počet medzi rokmi 2007 a 2014 zdvojnásobil a predstavuje približne polovicu celkového počtu nezamestnaných. Každý rok ukončí jedna z piatich osôb svoje úsilie o nájdenie zamestnania a prestane vyvíjať akúkoľvek činnosť v tejto oblasti. Pre nezamestnaných a ich rodiny to so sebou prináša vysoké riziko chudoby a sociálneho vylúčenia. Podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR je na Slovensku aktuálne takmer 190–tisíc ľudí nezamestnaných viac ako jeden rok.

„Dlhodobá nezamestnanosť je jednou z najväčších a najpálčivejších výziev, ktoré zapríčinila hospodárska kríza, pričom sa týka viac ako 12 miliónov ľudí v Európe. Musíme sa postarať o to, aby sa mohli znovu zamestnať. Nemôžeme sa predsa uspokojiť s oživením hospodárstva, ktoré zabúda na také množstvo Európanov,“ povedala Marianne Thyssenová, eurokomisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu.

Únia pripravuje viacero opatrení

Najnovší návrh komisie na odporúčanie Rady pre členské krajiny v oblasti riešenia dlhodobej nezamestnanosti v európskych krajinách predpokladá, že sa bude individuálne posudzovať situácia všetkých uchádzačov o zamestnanie, ktorí boli nezamestnaní viac ako rok, a že im bude ponúknutá dohoda o návrate do zamestnania s konkrétnym a individuálnym plánom návratu do práce pred dosiahnutím 18 mesiacov nezamestnanosti. Komisia navrhuje aj to, aby štát ponúkol dohodu o pracovnej integrácii všetkým registrovaným dlhodobo nezamestnaným najneskôr pred koncom 18. mesiaca nezamestnanosti.

„Dohoda o pracovnej integrácii by mala obsahovať individuálny plán návratu dlhodobo nezamestnanej osoby do pracovného života. V závislosti od existujúcich služieb v jednotlivých členských štátoch môže zahŕňať poradenstvo, pomoc pri hľadaní zamestnania, ďalšie vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj podporu bývania, dopravy, služby starostlivosti o dieťa a služby zdravotnej starostlivosti alebo rehabilitácie.

Podpora by sa mala poskytovať prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, aby sa zabezpečila jej kontinuita a konzistentnosť. V dohode by sa mali tiež jasne stanoviť práva a povinnosti nezamestnaných osôb a organizácií poskytujúcich podporu,“ vysvetľuje Thyssenová. Členské štáty môžu tieto odporúčania vykonávať s podporou Európskeho sociálneho fondu.

Zmeny aj na Slovensku

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR plánuje v budúcom roku spustiť pilotné rekvalifi kačné projekty, ako aj aktivačné projekty, ktoré majú dlhodobo nezamestnaným vrátiť pracovné návyky. Plány predstavil rezort počas septembrového seminára Ako udržateľne zvyšovať zamestnanosť, ktorý zorganizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku a inštitút INEKO. „V rámci aktivačných projektov pôjde v prvej fáze o vytváranie sociálnych podnikov zakladaných samosprávami. Tie budú nezamestnaným poskytovať poradenskú činnosť, ako aj dotácie a pôžičky na krytie časti mzdových nákladov,“ povedal štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš.

Predseda odborového zväzu KOVO Emil Machyna odporučil riešiť nezamestnanosť znížením objemu nadčasov, čím by podľa neho vznikla práca pre viac ľudí. To však odmieta viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka, keďže by to podľa jeho slov ohrozilo rast ekonomiky.

„Problémom veľkých zamestnávateľov nie je vysoká minimálna mzda, ale nedostatok kvalifikovaných ľudí a tiež vysoké ceny elektrickej energie a plynu,“ doplnil Machunka.

Ako stúpa motivácia

Riešiť dlhodobú nezamestnanosť na Slovensku sa vláda rozhodla aj tak, že od júla tohto roka zaviedla zmeny pre ľudí poberajúcich dávky v hmotnej núdzi. Nezávislá Rozpočtová rada však nedávno v analýze naznačila, že ochota ľudí pracovať stúpa 3–násobne viac s rastom platov, ako so znižovaním dávok. Pokles dávok teda nezamestnaných nemusí výraznejšie motivovať k tomu, aby opustili úrady práce a začali zarábať.

Aj základnú dávku vo výške 61,60 eura mesačne si musia ľudia odpracovať – 32 hodín mesačne v rámci menších obecných služieb alebo dobrovoľníckych činností. Ide o jeden z pilierov rómskej reformy, ktorú vlani predstavil splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák (OĽaNO).

Dlhodobo nezamestnaní tak majú získať pracovné návyky. Podľa šéfa Inštitútu zamestnanosti Michala Páleníka sa tým viac–menej reálne znížila ľuďom výška samotnej dávky, keďže pracovať namiesto sedenia doma si vyžaduje aj väčšie náklady napríklad na dopravu. Problémom však je aj fakt, že úspešnosť aktivačných pracovníkov v hľadaní si práce sa pohybuje len na úrovni dvoch percent.

„Títo ľudia sú často vydaní na milosť starostu, aby si zaslúžili tých zhruba 60 eur. Ak s ním majú lepšie vzťahy, dá im to aj bez práce. Pracovníci nemajú hmotnú zodpovednosť napríklad za lopatu, chýba motivačná zložka práce a pracovníci nemajú povinnosť počúvať nadriadeného,“ tvrdí Páleník.

„Zhruba 60 percent nezamestnaných nemá prácu viac ako rok a 43 percent viac ako dva roky. Sú to prevažne ľudia s nízkou kvalifikáciou a zručnosťami, ktorých cena práce je nízka. Ak ich chceme zapájať do práce, mala by vláda zvážiť ďalšie zníženie odvodov pre ľudí s nízkym príjmom, a to nielen zamestnancov, ale aj živnostníkov a dohodárov,“ myslí si riaditeľ INEKO Peter Goliaš.

Seriál pripravujeme v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie v SR.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #Európske riešenia finančnej krízy
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy