Niektoré krajiny sa zamerali na zvyšovanie nepriamych či priamych daní, no napríklad vlády v Pobaltí naordinovali razantné škrty vo verejných výdavkoch v priebehu krátkeho obdobia.
Slovensko začalo s výraznejšou konsolidáciou verejných financií ešte za bývalej Radičovej vlády, ktorá zvýšila daň z pridanej hodnoty z 19 na 20 percent. Vládny kabinet zaviedol bankový odvod, samosprávam znížil podielové dane, zvýšil spotrebné dane, plánoval znížiť príspevok na stavebné sporenie, či zrušiť poisťovanie štátneho majetku, no plány mu prekazil predčasný pád vlády. Škrtal výrazne aj výdavky, zmrazil mzdy zamestnancom v štátnej správe a prepúšťal.
Súčasná Ficova vláda zaviedla 25-percentnú daň pre lepšie zarábajúcich ľudí a 23-percentnú daň pre firmy. Vyššiu daň zaplatili aj banky a tiež ľudia pri nákupe alkoholu či cigariet. Koncesionárske poplatky za televíziu a rozhlas napriek avizovanému rušeniu zostali. Vláda urobila zmeny aj v druhom pilieri, keď sa výrazne znížil odvod, ktorý do súkromných dôchodkových spoločností smeruje. Namiesto deviatich percent je odvod 4-percentný. Vláda takisto získala dodatočné finančné prostriedky predajom núdzových zásob ropy a ropných produktov. V roku 2013 zaviedla 50 opatrení na boj s daňovými únikmi, medzi ktoré patrí aj bločková lotéria.
Európa začala zvyšovať dane
Príkladom, keď stredopravá vláda musela v čase krízy pristúpiť skôr k ľavicovým riešeniam, je Portugalsko. Krajina čelí najhlbšej hospodárskej kríze od 70. rokov. Zvyšovanie a zavádzanie nových daní bolo nevyhnutné na splnenie podmienok, ktoré boli krajine nadiktované ešte v roku 2011 pri získaní záchranného balíčka v objeme 78 miliárd eur. Portugalsko sa pred dvoma rokmi stalo treťou krajinou po Grécku a Írsku, ktoré boli donútené požiadať o pomoc.
Lepšie situovaní Portugalci preto platia od tohto roka novú daň z kapitálu, luxusných nehnuteľností a finančných transakcií. Všetci Portugalci zase od roku 2013 platia v priemere o 2,3 percenta vyššiu daň z príjmu, ktorá stúpla na 11,8 percenta. Portugalsko zvýšilo aj daň z pridanej hodnoty o jeden percentuálny bod. Veľké ziskové spoločnosti a banky navyše odvádzajú dodatočnú daň na úrovni 2,5 percenta. Tamojším politikom a najvyšším štátnym zamestnanom klesli mzdy o päť percent. Úradníkom zvýšili pracovný čas o hodinu denne, po novom pracujú nie 35, ale 40 hodín týždenne. Vláda zvýšila aj odchod do dôchodku o jeden rok na 66 rokov.
Gréci museli šetriť najviac
Gréci prešli v rámci úspor najväčšími zmenami spomedzi európskych krajín. Ku konsolidácii verejných financií a zavádzaniu ekonomických reforiem musela krajina pristúpiť preto, že dostala z eurovalu finančnú pomoc vo výške 110 miliárd eur v prvom balíku v roku 2010 a 129 miliárd eur v druhom balíku v roku 2012. Na tlak tzv. trojky (Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond, Európska komisia) Grécko po desaťročiach reformnej stagnácie prechádza od roku 2010 radikálnymi reformami, ktoré významne zlepšujú vyhliadky na jeho konkurencieschopnosť. Najvýraznejšie zmeny nastali v dôchodkoch, znižovali sa výrazne stavy v štátnej správy, tamojšia vláda štátnym zamestnancom znižovala platy. Pozitívnym výsledkom ozdravného procesu je zníženie primárneho deficitu gréckych verejných financií, ktorý v rokoch 2009 až 2012 klesol približne o 9 percentuálnych bodov na úroveň 1,5 percenta HDP. Grécko však v úsporných opatreniach nemôže poľaviť ani v nasledujúcich rokoch.
Španieli a Taliani zvyšovali DPH
Aj Španielsko, ktoré bojuje s dlhovou krízou, škrtalo výdavky a zvyšovalo dane, ale tie nepriame. Španielsky kabinet zvýšil základnú sadzbu dane z pridanej hodnoty o tri percentuálne body na 21 percent a sadzbu DPH na verejnú dopravu, spracované potraviny a reštauračné a hotelové služby o dva body na desať percent. Zaviedol takisto novú 20–percentnú daň na výhry v lotérii nad 2¤500 eur. Znížil príspevky v nezamestnanosti, platy a odmeny štátnych zamestnancov aj dotácie pre politické strany a odbory.
Zdaňovať spotrebu sa rozhodli aj vládni predstavitelia v Taliansku. Vláda pôvodne navrhovala zvýšenie DPH o dva percentuálne body na tento rok, nakoniec však prišla s návrhom, že s účinnosťou od roka 2014 daň vzrastie iba o jeden percentuálny bod. Naopak, pri daniach z príjmu išla talianska vláda opačným trendom. Prísne úsporné opatrenia, ktoré kabinet zaviedol na konci roka 2011, totiž priniesli Talianom ovocie, a preto si mohli dovoliť zmierniť tlak úspor na ľudí s najnižšími príjmami. Daň z príjmu, ktorá nepresiahne 15-tisíc eur ročne, sa tak znížila na 22 percent z pôvodných 23 percent a ľuďom, ktorí zarábajú od 15 001 do 28-tisíc eur ročne, táto daň klesla v tomto roku z 27 percent na 26 percent. Vláda takisto zaviedla druhé kolo škrtov vo výdavkoch štátu a novú daň z finančných transakcií.
Nemci a Švédi na to idú podobne ako v Taliansku. V čase, keď Nemecko pociťuje účinky ekonomických problémov južnej Európy, plánuje do dvoch rokov znížiť dane z príjmu. Švédi si od zníženia daní sľubujú prilákanie nových investícií do krajiny a podporu tvorby nových pracovných miest. Podnikové dane v krajine sa od tohto roka znížili na 22 percent z úrovne 26,3 percenta. Na druhej strane, firmy vo Švédsku platia daň z dividend vo výške 30 percent.
Budúci rok v znamení znižovania daní
O znižovaní korporátnych daní od roku 2014 začína hovoriť viacero európskych krajín. Mnohé štáty totiž po období razantnejších škrtov chcú pre prilákanie nových investorov a podporu ekonomiky ich sadzbu znižovať. Slovenská vláda aktuálne počíta s tým, že v budúcom roku zníži daň pre firmy zo súčasných 23 percent na 22. O podobnom kroku uvažuje aktuálne aj spomínané Portugalsko. Firmy tam momentálne platia daň z príjmov vo výške 25 percent. V priebehu piatich rokov by sadzba mohla klesnúť na 19 percent. Od januára tohto roka znižovalo daň pre firmy o tri percentá Slovinsko, teraz je v krajine sadzba dane na úrovni 17 percent. Daň pre firmy chcú postupne znižovať aj Dáni, Fíni a Briti. Nad znížením sadzby uvažujú aj Francúzi. Krajina sa na budúci rok bude snažiť presadiť zníženie sadzby korporátnej dane z 33,3 percenta na 30 percent.
Pobaltie škrtalo výdavky najviac
Mnohé štáty sa počas krízy rozhodli viac škrtať zo svojich výdavkov. Drastickými škrtmi za posledné roky prešli napríklad pobaltské štáty. Tieto krajiny pritom patria medzi najväčšie obete krízy.Vlády si totiž zvolili cestu výrazného znižovania bohatstva namiesto zadlžovania.
Aj keď najprv prešli tieto krajiny šokovou terapiou, neskôr sa vrátili k hospodárskemu rastu. Napríklad Lotyšsko zažilo v prvých dvoch rokoch finančnej krízy 24-percentný pokles hrubého domáceho produktu. Krajina v tom čase požiadala o pomoc Medzinárodný menový fond a Európsku úniu a dostala záchranný program zahŕňajúci úverové linky. V priebehu jedného roku štát skresal vládne výdavky takmer o desať percentuálnych bodov v pomere k hrubému domácemu produktu, prepustil 30 percent úradníkov, zrušil polovicu štátnych úradov a zredukoval platy verejných zamestnancov o 26 percent. Spôsobilo to však vysokú nezamestnanosť v krajine.
Tá však v krajine klesla podľa lotyšského štatistického úradu v 2. štvrťroku tohto roka na 11,4 percenta. Krajina sa už v roku 2011 vrátila k rastu 5,4 percenta, v minulom roku rástla tempom 5,1 percenta. Nezamestnanosť klesá a úver zo záchranného programu bol plne vyplatený o tri roky skôr, ako bolo pôvodne dohodnuté. Podobne to bolo aj v Írsku, na Islande či v Estónsku. Lotyšský rozpočtový deficit minulý rok klesol na 1,2 percenta, verejný dlh dosahuje len 41 percent HDP. Lotyšsko pristúpilo k výrazným škrtom aj preto, lebo sa chce od roku 2014 stať ďalším členom eurozóny. Riga chce národnú menu, lotyšský lats, za euro vymeniť pre jeho stabilitu, ale aj preto, aby sa priblížila Západu a znížila svoju previazanosť s Ruskom, s ktorým má komplikované vzťahy.
Napríklad Estónsko od roku 2008 do roku 2011 znižovalo verejné výdavky o 7,4 percenta ročne. Tamojšia vláda znížila mzdy verejných zamestnancov a dôchodky neboli valorizované ani o zákonom určenú sumu. Estónci majú momentálne dlh krajiny na úrovni len 10 percent HDP.