Komisia vyhodnotila 15. novembra tohto roka všetky rozpočty členov eurozóny, okrem Cypru, Grécka, Írska a Portugalska. Bruselskí úradníci mali na ich posúdenie presne mesiac. Stanovisko komisie je pridanou hodnotou pre diskusiu na národnej úrovni, napríklad pri diskusiách v Národnej rade. Posilnené právomoci komisie aktuálne vychádzajú z tzv. dvojbalíčka legislatívy (two pack), ktoré dávajú komisii právo posilnenej kontroly nad rozpočtovou disciplínou členských krajín, čo má pomôcť predchádzať novým dlhovým krízam.
Brusel zaviedol Európsky semester
- Pred obdobím krízy sa rozpočtová a hospodárska politika krajín EÚ plánovala rôznymi postupmi. Neexistoval komplexný pohľad na úsilie vyvinuté jednotlivými vládami na vnútroštátnej úrovni. – – Európsky semester zavedený v roku 2010 umožňuje sledovať, či členské štáty dosahujú ciele v oblasti vytvárania pracovných miest, vzdelávania, inovácie, klímy a znižovania chudoby stanovené v stratégii EÚ pre dlhodobý rast nazvanej Európa 2020.
V prípade budúcoročného slovenského rozpočtu komisia vyhodnotila, že plán vlády dodržať tohtoročný deficit pod tromi percentami je splniteľný. V máji budúceho roka by tak Slovensko mohlo byť vyradené z procedúry nadmerného deficitu, v ktorej je krajina pre vysoký deficit od roku 2009. Presné údaje vydá Európsky štatistický úrad (Eurostat) v apríli 2014. Ak by sa ministrovi financií Petrovi Kažimírovi deficit znížiť podarilo, podľa zákona by sa okrem iného v roku 2015 automaticky vrátila daň z pridanej hodnoty zo súčasných 20 percent na 19 percent. Prípadný pokles sadzby by pre vládu predstavoval ďalší výpadok na strane príjmov v rozpočte vo výške približne 220 miliónov eur. DPH zvýšila ešte bývalá vláda v roku 2011 na úroveň 20 percent. Išlo o jedno z dočasných konsolidačných opatrení na znižovanie deficitu verejných financií.
So štrukturálnym deficitom máme problém
Ak by sa krajine podarilo znížiť deficit pod trojpercentnú hranicu v tomto roku, bude musieť ešte splniť ďalšiu podmienku z Paktu stability a rastu, ktorou je každoročné znižovanie štrukturálneho deficitu o 0,5 percenta HDP, až kým nedosiahne svoj strednodobý cieľ. Štrukturálny deficit hovorí o hospodárení vlády po očistení od vplyvu hospodárskych cyklov a jednorazových príjmov a výdavkov.
Slovensko však štrukturálny deficit v roku 2014 zvyšuje o 0,2 percenta výkonu ekonomiky. Rezort financií to v rozpočte zdôvodňuje horšou makroekonomickou situáciou a potrebou prijatia opatrení na naštartovanie hospodárskeho rastu. Aby krajina nečelila konaniu zo strany Bruselu, požiadala Európsku komisiu o výnimku. Ak by Brusel s výnimkou súhlasil, štrukturálny deficit by sme mohli znižovať aj o peniaze na spolufinancovanie investícií z eurofondov, po ktorých započítaní by deficit klesol o 0,4 percenta a bol by takmer na úrovni cieľa z Paktu rastu a stability. „To, že dnes nárok na investičnú výnimku nemáme, nevylučuje fakt, že ak vystúpime z procedúry nadmerného deficitu, tak sa komisia touto požiadavkou bude ešte raz zaoberať,“ povedal Kažimír na margo hodnotenia slovenského rozpočtu Európskou komisiou.
Rozpočet má aj riziká
Návrh rozpočtu pre Slovensko na budúci rok 2014 ráta momentálne s deficitom na rok 2013 na úrovni 2,64 percenta hrubého domáceho produktu. Schodok by tak mal byť nižší, ako sa plánovalo v pôvodnom návrhu rozpočtu z polovice augusta, ktorý hovoril o budúcoročnom deficite na úrovni 2,9 percenta výkonu ekonomiky.
Podľa komisie však existujú riziká, pre ktoré by aj v roku 2014 mohol deficit vyskočiť opäť nad trojpercentnú hranicu, a to na úroveň 3,2 percenta. Brusel tvrdí, že rizikom je dlh nemocníc, ktorý nie je zohľadnený v rozpočte, ako aj pripravované reforma verejnej správy Eso. Inštitút finančnej politiky pritom priznal, že nemocnice vytvárajú tento rok o sto miliónov eur vyšší dlh, ako sa čakalo. Kažimír však prínosu reformy verejnej správy verí a zároveň tvrdí, že zdravotníctvu v budúcom roku pomôže štát cez zlepšené tohtoročné príjmy slovenského rozpočtu, ktoré sa očakávajú aj v roku 2014. „Je teraz na nás, aby sme presvedčili predstaviteľov komisie aj ľudí doma, že sme v prípade reformy verejnej správy schopní doručiť konkrétny a presvedčivý plán a detaily, z ktorých vypadnú úspory,“ povedal Kažimír. Komisia vláde odporučila, aby zvýšila snahu o trvalé znižovanie rozdielov medzi príjmami a výdavkami. „V hodnotení sú aj pochvaly, aj obavy. Pochvaly sa týkajú vývoja do roku 2013 vrátane. Dobrou správou je, že Európska komisia vidí, že rok 2013 vieme zvládnuť na úrovni alebo aj pod úrovňou troch percent,“ skonštatoval minister.
Vyšší ako trojpercentný deficit má momentálne väčšina krajín Európskej únie. Brusel ich za nedodržanie Paktu rastu a stability zaradil do takzvanej procedúry nadmerného deficitu. Ak by sa napríklad Slovensko na jar z procedúry nedostalo a Európska komisia by vyhodnotila fiškálne úsilie ako nedostatočné, mohla by krajine hroziť sankcia do výšky 0,2 percenta HDP, čo predstavuje zhruba 150 miliónov eur pre štátnu kasu.
Komisia vyzvala Európu na reformy
Brusel krajinám vo svojich zverejnených odporúčaniach zdôraznil potrebu hlbších reforiem. Zároveň začala uskutočňovať disciplinárne kroky proti Chorvátsku pre príliš vysoký rozpočtový schodok. Ako novopristúpená členská krajina EÚ bude Chorvátsko so svojím vysokým dlhom nad 60 percent a tiež vysokým deficitom zaradené do procedúry nadmerného deficitu. Na problémy s vysokým dlhom Brusel upozornil aj Španielsko, Taliansko a Fínsko. Francúzsko podľa komisie síce dodrží rozpočtový plán na tento a budúci rok, ale neurobilo pokrok v štrukturálnych reformách. Krajina galského kohúta a takisto Holandsko a Slovinsko si podľa komisie v rozpočte na budúci rok nevytvorili dostatočnú rezervu.
„Rozpočtové plány krajín stále nevenujú dostatočnú pozornosť fiškálnej konsolidácii. Obmedzenie výdavkov je kľúčom k dobre navrhnutej konsolidačnej stratégii, najmä tam, kde je vládny sektor pomerne veľký. Pokračujúci pokrok k udržateľným verejným financiám by mal byť podporovaný prijímaním štrukturálnych opatrení,“ skonštatovala vo svojom hodnotení komisia.
Taliansko má problémy s nadmerným štátnym dlhom, ktorý sa už roky pohybuje nad úrovňou 100 percent hrubého domáceho produktu. Minister hospodárstva a financií Fabrizio Saccomanni na obranu svojej krajiny po hodnotení rozpočtu uviedol, že vláda v Ríme berie pravidlá EÚ vážne. Dôvodom, pre ktorý sa jej nedarí znížiť dlh, sú finančné problémy a dlhy regionálnych vlád, ktoré musela riešiť. Verí však, že nové zdroje príjmov, napríklad privatizácia, pomôžu Taliansku znížiť štátny dlh.
Časový harmonogram Európskeho semestra počas roka:
November:
V ročnom prieskume rastu sa stanovujú celkové hospodárske priority pre EÚ na nasledujúci rok.
- V správe o mechanizme varovania sa analyzuje hospodárska nerovnováha členských štátov. Komisia uverejňuje svoje stanoviská k návrhom rozpočtových plánov (pre všetky krajiny eurozóny) a programom ekonomického partnerstva (pre krajiny eurozóny s nadmerným rozpočtovým deficitom). K rozpočtovým plánom sa takisto vyjadrujú ministri financií krajín eurozóny.
December:
Členské štáty eurozóny schvaľujú konečné ročné rozpočty.
- Tie musia zohľadňovať usmernenia Európskej komisie a stanoviská ministrov financií.
Február/marec:
O ročnom prieskume sa diskutuje v Európskom parlamente.
- Diskusie prebiehajú na príslušnom zasadnutí ministrov EÚ v rade. Komisia uverejňuje svoju zimnú hospodársku prognózu. Európska rada vychádzajúc z ročného prieskumu rastu prijíma hospodárske priority pre EÚ. Niekedy v tomto období komisia uverejňuje hĺbkové preskúmanie členských štátov s potenciálnymi nerovnováhami.
Apríl:
Členské štáty predkladajú svoje programy stability.
- Ide o strednodobé rozpočtové plány a národné programy reforiem, ktoré by mali byť v súlade so všetkými predchádzajúcimi odporúčaniami EÚ. Štáty eurozóny ich musia predložiť do 15. apríla a ostatné krajiny EÚ do konca apríla. Eurostat uverejňuje overené údaje týkajúce sa dlhu a deficitu z predchádzajúceho roka, čo je dôležité pre kontrolu toho, či členské štáty plnia svoje fiškálne ciele.
Máj:
Komisia navrhuje odporúčania pre jednotlivé krajiny.
- Ide o politické usmernenia na mieru každému členskému štátu, vychádzajúce z priorít určených v ročnom prieskume rastu a informácií z plánov doručených v apríli. Komisia v máji zverejňuje aj jarnú hospodársku prognózu.
Jún/júl:
Európska rada schvaľuje odporúčania pre jednotlivé krajiny.
- Ministri EÚ ich prerokúvajú v rámci rady. Ministri financií EÚ ich s konečnou platnosťou prijímajú v júli.
Október:
Členské štáty eurozóny komisii predkladajú návrhy rozpočtových plánov na nasledujúci rok.
- Návrhy posielajú do Bruselu do 15. októbra. Ak plán nie je v súlade so strednodobými cieľmi členského štátu, komisia môže požiadať o jeho prepracovanie.
Španielsko zase neplní rozpočtové ciele. Komisia odhaduje, že schodok v rozpočte Španielska dosiahne na budúci rok 5,9 percenta HDP. Minister financií Luis de¤Guindos je však presvedčený, že Madridu sa podarí vďaka už schváleným opatreniam stlačiť schodok verejných financií na povolenú úroveň v termíne, na ktorom sa Španielsko dohodlo s EÚ.
Komisia vyzvala predstaviteľov a zákonodarcov oboch krajín, aby podnikli potrebné kroky a upravili rozpočty na rok 2014 tak, aby spĺňali pravidlá EÚ. Podobnú výstrahu adresovala komisia aj Fínsku, Luxembursku a Malte. Len dve krajiny podľa komisie spĺňajú s predloženým rozpočtom na rok 2014 ustanovenia Paktu stability a rastu bez prípadných rizík. Sú nimi Estónsko a Nemecko. Podľa rozpočtových pravidiel EÚ schodok v rozpočte členských štátov nesmie prekročiť tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP) a štátny dlh môže dosiahnuť maximálne 60 percent HDP. Mnohé štáty vrátane 13 zo 17 členov eurozóny tieto pravidlá počas hospodárskej krízy v roku 2009 porušili.