Írsko a Portugalsko pred uzdravením

Dve krajiny, dve rôzne príčiny ťažkostí. Ale iba jedna, rovnaká cesta ako z krízy von. S pomocou a pod patronátom Európskej únie a Medzinárodného menového fondu. A pod pozorným dohľadom celého sveta.

06.12.2013 12:00
OLYMPUS DIGITAL CAMERA         Foto: ,
Lisabon má hlbšie problémy. Nižšia konkurencieschopnosť hospodárstva nedokáže generovať dostatočne silný rast, no vláda sa posnažila upratať vo financovaní verejného sektora.
debata
Európske riešenia - banner

Írsko potrebovalo pomoc, ale dokázalo sa zotaviť

Írsko sa tento mesiac stane prvou krajinou eurozóny, ktorá opustí medzinárodný záchranný program. Írska vláda sa v roku 2010 dohodla s Európskou úniou a Medzinárodným menovým fondom (MMF) na záchrannom úvere v hodnote 85 miliárd eur, no už v uplynulom roku sa Írsku podarilo vrátiť na dlhopisové trhy a na budúci rok by už krajina mala byť finančne plne sebestačná. O priaznivom vývoji na ostrovnom štáte svedčí aj fakt, že miera nezamestnanosti tam už niekoľko mesiacov po sebe stále klesá a v treťom štvrťroku sa dostala na úroveň 12,8 percenta. „Tieto čísla naznačujú, že ekonomika je silnejšia, než ukazujú základné údaje o hospodárskom raste,“ uviedol ekonóm Alan McQuaid zo spoločnosti Merrion Stockbrokers. Írska ekonomika sa v druhom štvrťroku dostala z druhej recesie za posledných päť rokov. Hrubý domáci produkt vzrástol o 0,4 percenta po poklese o 0,6 percenta v predchádzajúcom kvartáli.

Vláda v Dubline minulý mesiac uviedla, že po skončení medzinárodného záchranného programu nebude dokonca ani usilovať o získanie záložného úveru v hodnote desiatich miliárd eur, aby sa mohla chrániť pred otrasmi na trhu. Podľa ministra financií Michaela Noonana krajina vystačí s vlastnými finančnými rezervami zhruba 25 miliárd eur. „Tieto finančné vankúše nám poskytujú ten druh poistky, ktorý potrebujeme,“ povedal.

Írsko do problémov dostali banky. Len samotná záchrana Anglo Irish stála 30 miliárd eur, čo je asi pätina celoročného výkonu írskej ekonomiky. Pre krachujúce banky Írsko nakoniec muselo požiadať o zahraničnú finančnú pomoc v celkovom objeme 85 miliárd eur. Samotná ekonomika krajiny je však dlhodobo zdravá a láka investorov zo sektora informačných technológií a ďalšie firmy s vysokou pridanou hodnotou produkcie. Preto sa ani počas recesie miera nezamestnanosti nedostala vysoko. Jej rast sa zastavil na úrovni 15,1 percenta.

Írska vláda ešte v roku 2010 predložila parlamentu najrozsiahlejší plán ozdravenia štátnych financií v histórii krajiny. Kabinet sa zaviazal v rozpočte počas nasledujúcich štyroch rokov pomocou úspor a vyššími daňami ozdraviť o 15 miliárd eur. Íri preto museli znížiť jednu z najvyšších minimálnych miezd v únii, zvýšili dane a štátni úradníci prišli o časť miezd. Výsledkom bolo skresanie schodku verejných financií z 32 percent hrubého domáceho produktu pod tri percentá. Írska vláda sa však nedala dotlačiť k zvýšeniu dane z príjmu a pre firmy ostala na úrovni 12,5 percenta.

Portugalsko škrtá, kde môže, ale vyhraté ešte nemá

Od Portugalska sa očakáva, že budúci rok v júni bude nasledovať príklad Írska. Vymaní sa zo záchranného plánu a vráti sa na finančné trhy. S týmto cieľom Portugalsko schválilo rozpočet na rok 2014, v ktorom zavádza ďalšie výrazné škrty v štátnych výdavkoch. Deficit by vďaka tomu mal klesnúť na 4 percentá ročného výkonu ekonomiky. Tento rozpočet má byť posledný, ktorý Lisabon zostavoval podľa podmienok trojročného záchranného plánu.

Už v minulosti sa však ukázalo, že schválenie úspor parlamentom ešte neznamená ich priamu aplikáciu v praxi. Škrty vo verejnej správe niekoľkokrát označil portugalský ústavný súd za protiústavné. Problematické bolo napríklad prepúšťanie štátnych zamestnancov. Aj teraz sa očakáva, že schválený rozpočet napadne rad súdnych žalôb.

Lisabon je presvedčený, že už žiadnu ďalšiu pomoc potrebovať nebude, ale práve blokovanie reformných opatrení vzbudzuje obavy, že Portugalsko sa na finančné trhy nevráti a podobne ako Grécko bude potrebovať ďalší balík zahraničnej finančnej pomoci. Medzi skeptických pozorovateľov vývoja v krajine na brehu Atlantiku sa radia aj ratingové agentúry. Standard & Poor’s hodnotí portugalský rating negatívne a Fitch upozorňuje na riziká spojené s rozhodnutiami ústavného súdu. Návrat k normálnemu financovaniu dlhu brzdí aj skutočnosť, že úroky portugalských dlhopisov sú stále vysoké – pohybujú sa tesne pod úrovňou 6 percent. Inými slovami, investori Portugalsku príliš nedôverujú, že je pripravené zvládnuť svoje financovanie bez vonkajšej pomoci. Bez ohľadu na to sa vláde v parlamente podarilo presadiť ambiciózny rozpočet na budúci rok. Za rozpočet hlasovali dve strany stredopravej koalície premiéra Pedra Passosa Coelha, ktoré majú v parlamente pohodlnú väčšinu. Proti bola celá ľavicová opozícia vrátane Socialistickej strany. Počas rozpravy pred budovou parlamentu hlasno protestovalo niekoľko tisíc ľudí, ktorí požadovali demisiu vlády. Demonštráciu zvolala najväčšia portugalská odborová únia CGTP. Dôvodom ich nespokojnosti bolo hlavne to, že štátni zamestnanci s platmi nad 675 eur majú podľa navrhnutých škrtov prísť mesačne o 2,5 až 12 percent mzdy. Pracovný čas sa má predĺžiť z 35 na 40 hodín týždenne a odchod do dôchodku sa posunie zo 65 na 66 rokov.

V rámci plánu Európskej únie a Medzinárodného menového fondu, ktoré v máji 2011 poskytli krajine ohrozenej dlhovou krízou zhruba 78 miliárd eur, sa Portugalsko zaviazalo na budúci rok znížiť rozpočtový deficit na štyri percentá HDP. Vlani deficit predstavoval 5,5 percenta. Škrty vo výdavkoch v budúcom roku dosiahnu 3,9 miliardy eur, čo je 2,3 percenta HDP.

Rozpočet vychádza z toho, že Portugalsko zažije opäť ekonomický rast – prvýkrát od roku 2010, keď krajina upadla do najhoršej recesie od 70. rokov. „Rozpočet na rok 2014 je rozhodujúcim krokom, ktorý by mal umožniť Portugalsku návrat k finančnej autonómii,“ povedala pre Reuters ministerka financií Maria Luis Albuquerque.

Seriál pripravujeme v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku. Prečítajte si aj ĎALŠIE ČASTI.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Írsko #Portugalsko #Európske riešenia finančnej krízy