Neoplatí sa slepo riešiť len svoje vlastné problémy a nebrať do úvahy záujmy ostatných. Kríza odhalila slabiny jednotlivých členských krajín, nezodpovedné praktiky finančného sektora a nedostatočnú koordináciu hospodárskych politík. Mnohé štáty odkladali realizáciu nevyhnutných reforiem, neinvestovali do vzdelávania, vedy a inovácií a často neudržateľným spôsobom zvyšovali výdavky vo verejnej sfére. A preto prišlo k zníženiu ich konkurencieschopnosti.
Spoločné problémy si vyžadujú aj spoločné riešenia. Nadnárodná koordinácia sa tak stáva nevyhnutnou na to, aby sme oživili ekonomiku a obstáli v dynamicky sa meniacom svete. Na odstránenie chýb únia prijala a realizovala viacero bezprecedentných rozhodnutí. Nie je to ľahký ani rýchly proces, ale už začína prinášať prvé pozitívne výsledky. Obnovuje sa hospodársky rast, narástol export a viaceré krajiny, vrátane Slovenska, majú nižšie náklady na správu dlhu. Znižujú sa aj deficity väčšiny krajín a EÚ sa stáva odolnejšou proti otrasom zvonka, konkurencieschopnejšou na svetových trhoch a atraktívnejšou pre medzinárodných investorov.
Koordinácia ekonomických politík je aj o väčšej transparentnosti a zodpovednosti. Zodpovednosti za plnenie dohodnutých pravidiel a transparentnosti vnútroštátnych hospodárskych politík. Súčasťou koordinácie sú nástroje, ktoré posilňujú makroekonomický a rozpočtový dohľad, riešia prípadné nerovnováhy a zahŕňajú mechanizmy varovania a sankcií. Významné je aj posilnenie spoločnej finančnej regulácie a vytvorenie účinných záchranných mechanizmov.
Rozpočtová disciplína musí ísť ruka v ruke s opatreniami podporujúcimi hospodársky rast a tvorbu pracovných miest. Na obidve oblasti sa zameriavajú aj špecifické odporúčania pre každú krajinu, ktoré každý rok vydáva Európska komisia. Poukazuje v nich na oblasti, na ktoré by sa mali krajiny sústrediť v záujme ozdravenia ekonomiky a oživenia hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Pre Slovensko to v tomto roku bola fiškálna konsolidácia, daňový systém, zamestnanosť, vzdelávanie, energetika a verejná správa. V EÚ sa silno uplatňuje princíp solidarity. Jednotlivé krajiny dostávajú podporu z európskeho rozpočtu na riešenie svojich kľúčových problémov. Tak je to aj v prípade Slovenska, ktoré na roky 2014–2020 dostane významný balík finančných prostriedkov napríklad na podporu podnikateľského prostredia, zamestnanosti, vzdelávania a zlepšenia verejnej správy. Predpokladané príjmy z EÚ sú na roky 2014–2020 o 13,5 miliardy eur vyššie ako slovenský príspevok do EÚ. A to je zhruba toľko, ako sú príjmy štátneho rozpočtu za celý jeden rok.
Silnejšia koordinácia hospodárskych politík, spoločný európsky rozpočet, to všetko je dôležité pre zvýšenie zamestnanosti, hospodársky rast, obnovenie dôvery a posilnenie významu únie na globálnej scéne. Ak sa prijaté opatrenia budú zodpovedne vykonávať, tak spoločná loď bude pre Európanov stabilná, bezpečná a prospešná.