V ňom bude môcť navrhnúť zmeny v slovenskom rozpočte, ak jeho návrh nebude v súlade s pravidlami Paktu rastu a stability. Komisia takto vyhodnotí všetky rozpočty členov eurozóny, okrem Cypru, Grécka, Írska a Portugalska, a vydá k nim stanovisko do 15. novembra. Bruselskí úradníci majú na ich posúdenie presne mesiac. Nové pravidlá totiž zaväzujú vlády členských krajín eurozóny zaslať komisii návrhy rozpočtov na nasledujúci rok do 15. októbra.
Kažimír svoj sľub Bruselu dodržal
Návrh rozpočtu pre Slovensko na budúci rok 2014, ktorý tento týždeň Kažimír poslal Bruselu, ráta momentálne s deficitom na úrovni 2,83 percenta hrubého domáceho produktu. Schodok by tak mal byť mierne nižší, ako sa plánovalo v pôvodnom návrhu rozpočtu z polovice augusta, ktorý hovoril o budúcoročnom deficite na úrovni 2,9 percenta výkonu ekonomiky.
V ďalších rokoch sa predpokladá postupné znižovanie schodku na 2,57 percenta HDP v roku 2015 a 1,5 percenta o rok neskôr. Tento rok pritom rezort financií očakáva deficit na úrovni 2,98 percenta výkonu ekonomiky.
Už 2,9–percentný plán na budúci rok je však menej ambiciózny, ako vláda pôvodne plánovala. Rezort financií sa v tomto smere odvolal na list, ktorý dostal v júli od komisára pre ekonomické a menové záležitosti Olliho Rehna. Tým, že má krajina po raste daní splniť tohtoročný trojpercentný defi cit, sa môže zamerať na rast a rozbehnutie investícií.
Vyšší ako trojpercentný deficit má momentálne väčšina krajín Európskej únie. Brusel ich za nedodržanie Paktu rastu a stability zaradil do takzvanej procedúry nadmerného defi citu. Slovensko do nej patrí od decembra 2009. Ak by sa krajina na jar z procedúry nedostala a Európska komisia by vyhodnotila fiškálne úsilie ako nedostatočné, mohla by Slovensku hroziť sankcia do výšky 0,2 percenta HDP, čo predstavuje zhruba 150 miliónov eur pre štátnu kasu.
Prísnejšia kontrola má zabrániť novej kríze
Posilnené právomoci komisie aktuálne vychádzajú z tzv. dvojbalíčka legislatívy (two pack), ktoré dávajú komisii právo posilnenej kontroly nad rozpočtovou disciplínou členských krajín, čo má pomôcť predchádzať novým dlhovým krízam. Dvojbalíček nezavádza nové rozpočtové pravidlá, naďalej zostávajú v platnosti pravidlá, ktoré stanovil Pakt rastu a stability – teda trojpercentný deficit a 60–percentný dlh.
V dvojbalíčku ide skôr o zlepšenie koordinácie a zefektívnenie procedúr pri dodržiavaní súčasných pravidiel a zlepšenie monitoringu pri procedúre nadmerného deficitu. Taktiež zavádza požiadavku na vytvorenie národných rozpočtových rámcov. Tieto pravidlá dopĺňajú tzv. šesťbalíček z konca roka 2011. Stanovisko komisie by malo byť pridanou hodnotou pre diskusiu na národnej úrovni, napríklad pri diskusiách v Národnej rade. Komisia vo svojom stanovisku bude hodnotiť rozpočtové ciele, ale najmä opatrenia na dosiahnutie týchto rozpočtových cieľov, tak na príjmovej, ako aj na výdavkovej stránke.
Deficit môžu zmeniť nové pravidlá Eurostatu
To, či Slovensko dodržalo Bruselom stanovenú trojpercentnú hranicu defi citu verejných financií na tento rok, povie európsky štatistický úrad Eurostat až v apríli 2014. Európska komisia vtedy bude rozhodovať, či Slovensko, ale aj ostatné členské krajiny vyradí z procedúry nadmerného deficitu, ešte na základe starej metodiky Eurostatu. Už na jeseň tohto roka sa však metodika hodnotenia stavu, v akom sa nachádzajú verejné financie jednotlivých európskych krajín, bude meniť. Eurostat prechádza na novú metódu posudzovania dlhov krajín.
Po novom by napríklad nemal uznať dôchodkové úspory, ktoré vláda minulý rok presunula do rozpočtu ako jej príjem. Nové vyčísľovanie verejného dlhu, ako aj deficitu môže zvýšiť Slovensku defi cit za tento rok o 0,3 až 0,5 percenta hrubého domáceho produktu a taktiež zvýšiť dlh o 3 percentá hrubého domáceho produktu. Eurostat však bližšie zmeny posudzovania defi citov a dlhov nateraz nepotvrdil.
Pri rozpočte žiadame Brusel o výnimku
Tohtoročný predpokladaný deficit na úrovni 2,98 percenta dáva možnosť, že by Európska komisia mohla Slovensko v roku 2014 vyradiť z procedúry nadmerného deficitu. Nominálny deficit musí byť pod troma percentami. Ak by sa to podarilo dosiahnuť, bude musieť krajina plniť ďalšiu podmienku z Paktu stability a rastu, ktorou je každoročné znižovanie štrukturálneho deficitu o 0,5 percenta HDP, až kým nedosiahne svoj strednodobý cieľ.
Do štrukturálneho deficitu nie sú započítané napríklad jednorazové opatrenia. Slovensko však štrukturálny deficit v roku 2014 zvyšuje o 0,2 percenta výkonu ekonomiky. Rezort financií to v rozpočte zdôvodňuje „horšou makroekonomickou situáciou a potrebou prijatia opatrení na naštartovanie hospodárskeho rastu“.
Aby krajina nečelila konaniu zo strany Bruselu, požiadala Európsku komisiu o výnimku. „Slovensko žiada o uplatnenie tzv. investičnej výnimky v roku 2014, ktorá umožní v princípe splniť pravidlá preventívnej časti Paktu stability a rastu,“ píše sa v návrhu rozpočtu a vláda zároveň sľubuje, že v budúcnosti bude štrukturálny schodok znižovať o to viac.
Ak by Brusel s výnimkou súhlasil, štrukturálny deficit by sme mohli znižovať aj o peniaze na spolufinancovanie investícií z eurofondov, po ktorých započítaní by defi cit klesol o 0,4 percenta a bol by takmer na úrovni cieľa z Paktu rastu a stability.