O neúčinnosti úspornej politiky je presvedčená aj polovica Slovákov. Politika škrtov nefunguje podľa 51 percent oslovených Európanov, opačný názor mal len každý dvadsiaty opýtaný. Tretina sa však domnieva, že úsporná politika potrebuje ešte ďalší čas, aby zabrala. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Gallup pre diskusnú platformu Debating Europe.
Zrejme nie prekvapujúco najhoršie názory na úspory a škrty majú občania krajín, kde sa uplatňuje najdrastickejšia ozdravná kúra v kombinácii s úniovou finančnou pomocou. Štyri pätiny opýtaných Grékov, 68 percent Portugalčanov a 64 percent opýtaných Cyperčanov odmietajú úsporné opatrenia ako účinnú ozdravnú kúru pre ekonomické problémy v ich krajine.
Rovnaký názor zastáva len 34 percent opýtaných z Írska, ktoré sa po výrazných škrtoch už tento rok chystá opustiť úverový program od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu. „Dublin si bude môcť dovoliť v rozpočte na budúci rok zmierniť naplánované škrty,“ povedal minister financií Michael Noonan po zverejnení informácií, že írske príjmy z daní ku koncu septembra dosahovali predpokladaný objem, no vládne rezorty minuli menej, než sa plánovalo.
Štvrtina Európanov v chudobe
Napriek rozdielne tvrdým úsporným opatreniam a krehkému hospodárskemu oživeniu v Európskej únii stále pretrvávajú veľké rozdiely v sociálnej situácii medzi jednotlivými krajinami. Ako upozornila Európska komisia, v EÚ je v priemere nezamestnaných 23 percent mladých ľudí, zatiaľ čo v Grécku, ktoré má v posledných rokoch veľké hospodárske problémy, toto číslo dosiahlo 63 percent. Komisia preto plánuje posilniť „sociálny rozmer“ ekonomickej a menovej únie.
Tento týždeň zverejnené závery spravodajcu komisie o zamestnanosti uvádzajú, že rekordnú úroveň dosiahol najmä počet ľudí dlhodobo bez práce. Zvyšuje sa aj množstvo ohrozených pracovných pozícií a čiastočných úväzkov, ktoré nie sú vždy úplne dobrovoľné. Výrazné sú rozdiely medzi „centrom“ eurozóny a krajinami na jej „okraji“, ako je Grécko, Španielsko či Portugalsko. „Od roku 2007 došlo k nárastu chudoby v EÚ. Príjmy domácností klesajú a 24,2 percenta obyvateľstva EÚ sú teraz ohrozené chudobou,“ uvádza komisia.
Opatrenia z Bruselu
„Príliš veľa ľudí trpí drsnými sociálnymi dôsledkami krízy a my teraz musíme zlepšiť sociálne investície a podporiť tvorbu pracovných miest,“ vyhlásil eurokomisár zodpovedný za zamestnanosť a sociálne veci László Andor. Predstavil zároveň spôsob, ako do budúcnosti skôr zachytávať a lepšie analyzovať sociálne problémy. Hovorí napríklad o väčšom zapojení odborových zväzov i zamestnávateľov do prípravy a realizácie vhodných opatrení na národnej aj európskej úrovni.
Ako cestu k riešeniu komisia spomína aktívnu politiku na trhu práce vrátane dotácií na nábor zamestnancov, nižšie dane pre slabšie platenú prácu či cielenú pomoc pri hľadaní zamestnania. Komisia zdôrazňuje aj potrebu poskytnutia záruk pre mladých ľudí vstupujúcich na pracovný trh. To pre mnohé krajiny bude znamenať reformy trhu práce, posilnenie verejných služieb zamestnanosti, zlepšenie spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami a orgánmi, ktoré riešia zamestnanosť.
Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2014 až 2020 počíta pri riešení nezamestnanosti a sociálnych problémov so zapojením štrukturálnych fondov. Iniciatíva pre zamestnanosť mladých poskytne až 8 miliárd eur pre regióny, kde je bez práce viac ako štvrtina mladých ľudí.
Pomôcť by teda okrem iného malo aj sledovanie a pravidelné vyhodnocovanie piatich základných ukazovateľov: celkovej nezamestnanosti, nezamestnanosti mladých, disponibilných príjmov domácností, úrovne ohrozenia chudobou a nerovností medzi skupinami obyvateľov. Konkrétny návrh chce komisia predložiť ešte tento rok. Zlepšenie je vraj tiež možné napríklad pri využívaní európskych peňazí a pri spolupráci s členskými krajinami v presadzovaní pracovnej mobility.
Predseda komisie José Barroso v tlačovej správe podotkol, že EÚ výrazne pokročila v ekonomickom riadení a finančne podporila mnoho postihnutých alebo ohrozených členských krajín. „Od začiatku krízy sme robili kroky zamerané na riešenie sociálnych problémov v dotknutých častiach našej spoločnosti,“ myslí si Barroso. Na „zahojenie jaziev“ je však podľa neho nutné spoluprácu ešte viac prehĺbiť.