Tento čas majú štáty využiť na presadenie hlbších reforiem na trhoch práce či v dôchodkovom systéme. Toto rozhodnutie podčiarkuje odklon hospodárskej politiky Európskej únie od škrtov k reformám, ktoré by mali pomôcť odvrátiť hrozbu druhého roku ekonomickej recesie v eurozóne a zastaviť rast nezamestnanosti.
Dva roky k dobru získalo aj Holandsko, Poľsko, Portugalsko a Slovinsko. Naposledy menovanej krajine v posledných týždňoch reálne hrozilo, že bude musieť podobne ako Grécko, Portugalsko, Írsko a Cyprus požiadať o zahraničnú pomoc z eurovalu. Eurokomisár Oli Rehn na tlačovej konferencii uviedol, že Slovinsko prijalo celý rad opatrení a záchrane by sa malo vyhnúť. Zároveň sa však v odporúčaniach komisie pre Slovinsko uvádza, že bankový sektor by mal prejsť zahraničným auditom. Takýto audit sa robil aj v Írsku, na Cypre a v Španielsku, kde sa z vonkajších zdrojov museli rekapitalizovať banky.
Spoločným menovateľom problémov európskej ekonomiky zostáva vysoký dlh, ktorý bráni štátom popostrčiť ekonomický rast pomocou verejných výdavkov. Brusel preto navrhuje reformovať spôsoby, akými sú jednotlivé hospodárstva krajín riadené. Podľa komisie sa treba zamerať najmä na zlepšenie efektivity pracovných trhov, dôchodkových systémov a verejných služieb, ako je napríklad súdnictvo.
„Je veľmi dôležité, aby pomalšie tempo v škrtaní výdavkov a zvyšovaní daní krajiny využili na ekonomické reformy, ktoré podporia ekonomický rast a vytvoria pracovné miesta,“ zdôraznil Rehn.
Nemecko podľa očakávaní dostalo jedno z najlepších hodnotení a z pohľadu ľudí asi aj najpríjemnejšie odporúčanie od Bruselu. Nemecko má totiž v súlade s rastom produktivity zvýšiť mzdy, aby podporilo domáci dopyt. Odporúčania pre ďalšie krajiny však také príjemné neboli.
„Vysoké zadlženie je stále predmetom obáv,“ povedal Rehn, podľa ktorého Španielsko predložilo „presvedčivý reformný program, ale do roku 2016 treba zlepšiť kontrolu jeho implementácie.“ Veľkým problémom pre Španielsko zostáva vysoká nezamestnanosť, ktorá dosahuje 25 percent. Francúzsku EK zase vyčíta vysoký rozpočtový deficit, vysoké príspevky na sociálne zabezpečenie, málo flexibilný trh práce a nedostatočnú dôchodkovú reformu.
Tento názor zastáva aj šéf francúzskej centrálnej banky Christian Noyer, ktorý pre Wall Street Journal uviedol: „Francúzsko má jedny z najvyšších výdavkov na podporu zamestnanosti v rozvinutom svete, napriek tomu má však jednu z najvyšších úrovní nezamestnanosti.“
Presadiť akékoľvek reformy vo Francúzsku je však vždy dosť komplikované. Ako podotkol americký denník: „Argumentovať v prospech flexibility vo Francúzsku znamená riskovať barikády. Možno môže len centrálny bankár povedať, že cisár žiadne pracovné miesta netvorí.“ O niečo spokojnejšie s hodnotením komisie môže byť Taliansko, ktoré bolo spolu s Maďarskom, Litvou, Lotyšskom a Rumunskom vyňaté z tzv. procedúry nadmerného dei citu, ktorá je akousi železnou košeľou pre krajiny, ktoré vykazujú nadmerné rozpočtové deficity. Taliansko však nebolo ušetrené upozornení na klesanie konkurencieschopnosti, ktorá sa môže prejaviť v poklese príjmov štátnej pokladnice a opätovnom raste deficitu. To sa ostatne „podarilo“ Malte, ktorá bola opäť zavedená do spomínanej procedúry nadmerného deficitu – a to len pol roka po tom, čo bola z tohto programu vyňatá.
Seriál pripravujeme v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku.