Podľa nemeckej centrálnej banky Bundesbank Európska centrálna banka (ECB) prekročila vytvorením programu priamych monetárnych transakcií (OMT) svoj mandát, a preto treba tento dosiaľ neaktivovaný program zrušiť. ECB sa bráni, že OMT nebol vytvorený na chránenie krajín pred bankrotom, ale na udržanie finančnej stability eurozóny.
Program OMT predstavil šéf ECB Mario Draghi ako „neobmedzený“ nástroj na boj s dlhovou krízou. V rámci neho mala ECB skupovať štátne dlhopisy problémových krajín, a tak tlačiť nadol ich výnosnosť. Všeobecne platí, že čím vyšší úrok a výnos, tým vyššie riziko finančného kolapsu krajiny. Preto má v súčasnosti v rámci eurozóny Nemecko najmenej výnosné dlhopisy a, naopak, grécke dlhopisy sa obchodujú s najvyšším úrokom. Neobmedzeným nakupovaním dlhopisov cez OMT môže ECB tlačiť výnosy nadol, a tak zabezpečiť krajine prístup na finančné trhy. Ak by štát o takúto možnosť prišiel, musel by požiadať o pomoc z eurovalu, ako to urobili Grécko, Írsko, Portugalsko a Cyprus.
Priatelia proti sebe na súde
Na stranu ECB sa v spore na ústavnom súde postavil aj Medzinárodný menový fond. Jeho šéfka Christine Lagardeová uviedla, že program OMT pomohol zabrániť „katastrofickému scenáru“, čím mala na mysli rozpad eurozóny a koniec eura. Podobný názor na súde odprezentoval aj nemecký minister financií Wolfgang Schauble. Draghi dokonca vystúpil na nemeckej televíznej stanici ZDF. „Riziko pre nemeckých daňových poplatníkov je v súčasnosti oveľa nižšie ako pred rokom,“ vyhlásil Draghi. Podľa neho sa Nemci nemusia obávať, že by nakoniec museli platiť za problémy v iných častiach eurozóny. Draghi zároveň ubezpečil, že aktivácia programu OMT by neviedla k neželanému či až nekontrolovateľnému rastu inflácie: „Časť úspor, ktoré nám trom deťom zanechali rodičia, bola znehodnotená infláciou na konci 60. rokov. Dobre si pamätám na škodlivý vplyv inflácie.“
Na druhej strane sporu stojí Bundesbanka, ktorú zastupuje jej šéf Jens Wiedmann. Podľa neho by sa ECB mala sústrediť len na kontrolu inflácie a všetko ostatné ponechať na riešenie politikom. Upozorňuje hlavne na to, že takýto program balansuje na hrane medzi monetárnou a fiškálnou politikou, ktorá centrálnym bankám neprislúcha. Zároveň podľa neho program OMT oslabuje disciplinárnu úlohu úrokov a môže podkopať finančnú zodpovednosť jednotlivých krajín.
Jeho dlhoročný priateľ Jörg Asmussen z ECB, ktorý zastupuje druhú stranu, mu však na súde oponoval, že program OMT je v rámci mandátu centrálnej banky. Poukázal na skutočnosť, že každá krajina, ktorá by dostala pomoc z OMT, by zároveň musela súhlasiť s prísnou finančnou a fiškálnou disciplínou, na ktorú by dohliadala ECB aj Európska únia. „Nepochybovali sme o tom, že finančným trhom musíme vyslať silný signál, aby sme ich presvedčili o našom rozhodnutí udržať cenovú stabilitu,“ povedal podľa Financial Times Asmussen.
Aké budú dôsledky
Nemecký ústavný súd nemôže rozhodnúť, či ECB programom OMT prekročila svoj mandát. Môže „len“ spor posunúť na Európsky súdny dvor.
Dôležité však je, že Nemecko je najväčšou ekonomikou eurozóny, jeho obyvatelia najviac prispeli na záchranu Grécka a ďalších krajín a Bundesbanka je najväčší akcionár ECB. Rozhodnutie súdu môže teda mať silný vplyv na celú eurozónu, ktorá je nútená sa kríze brániť podobne neortodoxnými opatreniami, ako je OMT – či už je to dočasný a trvalý euroval, alebo „znárodnenie“ úspor v cyperských bankách.
Pojednávanie na ústavnom súde sa skončilo včera večer a konečný verdikt bude známy zrejme až na jeseň po nemeckých parlamentných voľbách. Trhy však spor pozorne sledujú, pretože naznačí smerovanie monetárnej politiky eurozóny na dlhé roky dopredu. Zároveň existujú obavy, či úspešným napadnutím programu OMT sa na finančné trhy nevráti panika z minulého roka, keď výnosy dlhopisov Talianska a Španielska stúpli na dlhodobo neudržateľnú úroveň a reálne sa uvažovalo o tom, ako zachrániť tretiu, resp. štvrtú najväčšiu ekonomiku eurozóny.
Seriál pripravujeme v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku