Vzdelanie je v spolupráci

Bez kvalitnejšieho vzdelania to nepôjde. Európska únia chce v rámci stratégie Európa 2020 dosiahnuť dva ciele. Znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky zo súčasných 15 percent na 10 percent. Zároveň zvýšiť podiel obyvateľov vo veku 30-34 rokov, ktorí majú ukončené vysokoškolské vzdelanie, z 31 percent na minimálne 40 percent v roku 2020.

19.05.2011 14:00
študenti, škola, štúdium, mladí ľudia,... Foto:
Medzinárodná spolupráca môže prispieť k tomu, aby sa aj slovenské univerzity postupne presadzovali v medzinárodných rebríčkoch.
debata

Podľa stránky europa2020.sk má na Slovensku aspoň výučný list viac ako 93 percent študentov. V roku 2009 dokonca bez neho skončilo školskú dochádzku len 4,9 percenta žiakov, zatiaľ čo európsky priemer sa pohyboval okolo 14,4 percenta. Jedna vec je však splnenie cieľov, druhá, čo kvalitnejšie vzdelávanie znamená v širšom v európskom kontexte

Kontakt so svetom

„V globálnom svete nie je žiadna krajina schopná riešiť problémy bez spolupráce,“ pripomína Európska komisia v stratégii Európa 2020. Netýka sa to však len hospodárstva, ale i vzdelania. Spolupráca so svetom môže prispieť k tomu, aby sa i slovenské univerzity postupne presadzovali v medzinárodných rebríčkoch. Dnes v nich chýbajú.

„Všetci hovoria, že spolupráca so zahraničím je dôležitá, ale zatiaľ sa tomu venovalo len málo cielenej pozornosti. Časť problému je určite aj na strane vysokých škôl. Keď sa len náhodne pozriete povedzme na anglické verzie webových stránok slovenských univerzít, tak zistíte, že je tam často len niekoľko formálnych informácií, ako na základe ktorého paragrafu poskytujú štúdium. Pre zahraničného študenta to určite nie je najdôležitejšie. Problémom je aj poskytovanie vzdelávania minimálne v angličtine. Zrejme nie je v takej šírke a kvalite, že by mohlo prilákať zahraničných študentov,“ hovorí Renáta Králikova z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.

Komisia a členské štáty

„Veľa záleží i na tom, nakoľko sú aktívne samotné univerzity, či majú doma potrebnú podporu a zázemie zodpovedného ministerstva a vlády,“ pridáva sa aj Karolína Kottová z Európskej komisie v Bruseli. „O čo ide? Napríklad o ponúkané kurzy v iných a viac rozšírených jazykoch, kompatibilitu s predmetmi na ďalších európskych univerzitách alebo aj vysokú úroveň špecializácie v určitom odbore. To všetko dokáže pridať univerzite na prestíži a atraktívnosti napríklad aj v očiach francúzskych, talianskych či nemeckých študentov. A dá sa to podporovať z európskych fondov. Hlavnú kompetenciu však majú národné vlády. Európska komisia hrá skôr podpornú úlohu.“

„V realite medzinárodná spolupráca funguje viac na osobných väzbách. Nikto len tak náhodne slovenskú univerzitu neosloví. Nemáme tu Harvard či Oxford. Tieto väzby sa vytvárajú tak, že ľudia chodia na medzinárodné konferencie. Je dôležité prezentovať svoju prácu, a ak tá za niečo stojí, tak sa postupne vytvárajú aj dôležité kontakty. Je to však i otázka investícii. Podstatné je tiež učiť študentov, ako vôbec vstúpiť do prostredia medzinárodnej vedy. To na Slovensku chýba,“ pripomína Králiková.

Domáce úlohy a pomoc únie

Podľa odborníčky je budovanie zahraničnej spolupráce dlhodobý proces, ale urýchľuje ho mobilita študentov a učiteľov. Preto ju podporuje aj Európska únia. Jej pomoc však nie je všetko.

„Dajú sa na to využiť európske peniaze a mal by sa na tom podieľať i štát. Je dobré, ak svet zistí, že aj v našej krajine existujú pracoviská, ktoré vedia komunikovať so zahraničím. Musíme si však uvedomiť, že nikto nám výskum na Slovensku len tak nezaplatí. Aj európske štrukturálne fondy sú pomoc, ale musíme mať vlastnú predstavu toho, čo chceme vo výskume podporovať,“ tvrdí Králiková.

Kottová hovorí, že aj podpora zo strany EÚ je potrebná viac práve tam, kde sa systém mobility ešte nerozvinul. „To je aj Slovensko, ale i Česko, odkiaľ pochádzam. Mám osobnú skúsenosť s uznávaním medzinárodných titulov. Nebyť jednej rozhľadenej profesorky na Karlovej univerzite, asi by nikdy nedošlo k uznaniu môjho postgraduálneho titulu z College of Europe v Belgicku, čo je najlepší inštitút na EÚ štúdiá.“

Podľa Kottovej je potrebné pracovať s univerzitami, profesormi i štátnymi orgánmi. Oni totiž majú základnú zodpovednosť za sprostredkovanie informácií študentov. Dá sa tak posilniť program Mládež v pohybe, ktorý pokrýva 28 konkrétnych aktivít na podporu využívania fondov a grantov pre štúdium v krajinách EÚ. Únia chce tiež porovnať úroveň mobility medzi krajinami, aby bolo jasné, kto ju ako a v akej miere podporuje a využíva možnosti európskych programov.

Seriál Európa 2020 a Slovensko pripravil denník... Foto: Pravda
Pravda a Európska komisia Seriál Európa 2020 a Slovensko pripravil denník Pravda v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku
Externé odkazy
debata chyba