Európa má byť vzdelaná a inteligentná

Viac Európanov má mať lepšie vzdelanie. Podľa stratégie Európa 2020 sa má medzi 30- až 34-ročnými občanmi Európskej únie zvýšiť podiel tých, čo vyštudovali vysokú školu. Do roku 2020 by to malo byť na úrovni 49 percent, teraz sa to pohybuje okolo 31 percent. Európska komisia pritom vníma ciele stratégie ako prepojené. Či už ide o zavádzanie nových technológií alebo znižovanie chudoby, svoju úlohu v tom hrá vzdelávanie.

08.04.2011 17:33
Mladí ľudia, študenti Foto:
Ilustračné foto
debata (5)

„Vyššia vzdelanosť pomáha pri snahe zamestnať sa a zvyšovanie úrovne zamestnanosti pomáha znižovať chudobu,“ pripomína stratégia Európa 2020. „Väčšie kapacity pre výskum a rozvoj, ako aj inovácia v rámci všetkých oblastí ekonomiky v kombinácii s efektívnejším využívaním zdrojov pomôžu konkurencieschop­nosti a podporia vytváranie pracovných miest. Investície do čistých, nízkouhlíkových technológií pomôže nášmu životnému prostrediu, budú sa podieľať na boji s klimatickými zmenami a vytvoria nové podnikateľské možnosti a zamestnanecké príležitosti. Dosiahnutie týchto cieľov by malo zmobilizovať našu kolektívnu pozornosť. Vyžaduje si to silné líderstvo, oddanosť záväzkom a efektívny mechanizmus, prostredníctvom ktorého dokážeme zmeniť prístupy a postoje v EÚ tak, aby sme dosiahli výsledky, ktoré sú zosumarizované v týchto cieľov,“ uvádza stratégia Európa 2020.

Dôraz kladie Európska komisia na vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie. „Štvrtina všetkých žiakov má nedostatočné schopnosti čítať, jeden zo siedmich mladých ľudí opúšťa vzdelávanie a odbornú prípravu príliš skoro. Zhruba 50 percent z nich dosiahne stredoškolské vzdelanie, ale to často nedokáže byť v súlade s potrebami trhu práce. Menej ako tretina ľudí vo veku 25 – 34 rokov má vysokoškolské vzdelanie. V USA je to 40 percent a v Japonsku viac ako polovica mladých ľudí. V šanghajskom rebríčku akademických inštitúcií sa len dve univerzity dostali medzi dvadsať najlepších,“ pripomína stratégia Európa 2020.

Cieľom nových opatrení je zlepšiť výkonnosť a medzinárodnú príťažlivosť európskych vysokých škôl a zvýšiť celkovú kvalitu všetkých úrovní vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ. Prostredníctvom kombinácie výnimočnosti a rovnosti podporovať mobilitu študentov a mobilitu učňov a zlepšiť situáciu v zamestnanosti mladých ľudí. Na národnej úrovni by potom mali členské štáty únie zabezpečiť účinné investície do vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach, od základného až po vysokoškolské. Tiež zlepšiť výsledky vzdelávania na všetkých jeho stupňoch, zvýšiť otvorenosť a význam vzdelávacích systémov a napomôcť vstupu mladých ľudí na trh práce.

Slovenské problémy

„Pocit, že slovenské univerzity nie sú na príliš vysokej úrovni, je oprávnený, i keď aj u nás sú viaceré excelentné pracoviská. Sú tu však polemiky, ako kvalitu odmerať,“ hovorí Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. " Ani Európskej komisii sa až tak nepáči šanghajský rebríček. EK by rada mala vlastný rebríček, ktorý by mal byť viacdimenzionálny a brať do úvahy rôznorodosť vysokoškolských inštitúcií. Malo by teda ísť najmä o to, kto je aký excelentný a v čom. Nebolo by to iba o poradí," hovorí odborníčka, ktorá sa zaoberá slovenským vysokým školstvom.

Králiková tiež pripomína, že problémom je previazanosť univerzít na trh práce, hoci by to nemalo byť jediné kritérium posudzovania vysokých škôl. „Trh práce je to, na čo sa Európska komisia zameriava. Nemalo by to však byť jediné kritérium. Musíme sa pýtať aj na čo slúži univerzitné vzdelanie. Kladie sa dôraz na aplikovaný výskum, pritom aj ten základný je dôležitý. Keď sa však pozrieme na nejaké ankety so zamestnávateľmi, nepamätám si, že by som niekedy zaznamenala, že by vyskakovali od radosti, akých skvelých absolventov získali z tej-ktorej vysokej školy. Sú tu náznaky, že si vyberajú. Je to však viac o tom, že nehovoria o tom, kto je najlepší, ale skôr, z ktorej školy si absolventov ani nevyberať, lebo to nemá zmysel.“

Čo sa týka budovania kvality, je potrebná prepojenosť slovenských univerzít na vonkajší svet. Teraz sú dosť izolované. Dôležitá je výmena učiteľov, študentov, spolupráca na medzinárodných projektoch. Ide však aj o budovanie kvality zo strany štátu, ako je otázka akreditácie. Ja ju vnímam ako naplnenie základného štandardu, ktorý má štát sledovať," hovorí Králiková "Nie je to len otázka prísnosti kritérií, ale aj toho, aké sú tieto kritériá. Podstatnejšie je to, aké výstupy sa na univerzitách a ich pracoviskách tvoria. Keď si zoberieme výskum, tak je dôležitejšie kritérium, čo sa v rámci neho vyprodukuje, ako sú napríklad citované články. Je to podľa mňa smerodajnejšie, ako to, keď si len povieme, že garanciou kvality je už fakt, že je tam nejaký profesor. Je teda potrebné definovať si kvalitu, povedať si, čo to znamená.

Odborníčka tiež podčiarkuje ďalší problém. "Keď sme v roku 2000 hovorili o tom, že na vysoké školy išla zhruba tretina populačného ročníka (35,8 percenta), tak dnes hovoríme o vyše 64 percentách. V podstate takmer každý, kto skončí strednú školu, má možnosť dostať sa na vysokú školu. Táto masa ľudí je určite iná, má aj iné potreby. Ale aj v nej sú študenti, ktorí sú zapálení a výborní. Problém však nie je ani tak v tom, že máme veľa univerzít a veľa vysokých škôl, ale skôr v tom, že za normálnych okolností by malo byť čo najviac bakalárov, menej magistrov a úzka špička doktorandov. Na Slovensku to tak nie je. Je to skôr obdĺžnik. Až pri doktorandoch z neho ubúda. Pri magistroch je to tak, že na toto štúdium ide veľká časť absolventov na bakalára. Nie je to však len slovenský problém. Stalo sa to v značnej časti krajín, ktoré pristúpili k Bolonskej deklarácii. Je to politický projekt, ale zmena školského systému prebieha pomalšie.

Slovenské univerzity sa ešte neprispôsobili zmenám, ktoré prišli s vyšším počtom študentov. „Vnútorná štruktúra škôl sa nezmenila, robia to tak, ako keď tam mali výrazne menej študentov. Realita sa nestretáva so školským systémom. Časť ľudí, ktorí končia, je potom "prevzdelaných“. Učia sa veci, ktoré nikdy nebudú potrebovať, ale nenaučia sa to, čo by mali vedieť," povedala Králiková.

Slovenské univerzity

Podľa Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry sa medzi univerzitami, vysokými školami a fakultami filozofických vied umiestnila prvá Univerzita Komenského, i keď najlepšou fakultou je Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity. Univerzita Komenského si pripísala prvenstvo i medzi univerzitami, vysokými školami a fakultami teologických vied. Tiež medzi univerzitami, vysokými školami a fakultami právnických vied. Rovnako medzi univerzitami, vysokými školami a fakultami pedagogických vied. Platí to i medzi univerzitami, vysokými školami a fakultami spoločenských vied nepatriacich do iných skupín. Jednotkou je Univerzita Komenského i v lekárskych a zdravotníckych vedách.
V prírodných vedách sa celkovo na čelo rebríčka dostala Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ale najlepším pracoviskom je Fakulta matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského.
Univerzitám, vysokým školám a fakultám ekonomických vied vládne Slovenská poľnohospodárska univerzita. Jednotkou medzi univerzitami, vysokými školami a fakultami umení je Vysoká škola múzických umení. V technických odboroch si prvenstvo pripísala Slovenská technická univerzita v Bratislave a medzi univerzitami, vysokými školami a fakultami poľnohospodárskych vied je to Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach.


Seriál Európa 2020 a Slovensko pripravil denník... Foto: Pravda
Pravda a Európska komisia Seriál Európa 2020 a Slovensko pripravil denník Pravda v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku
Externé odkazy
5 debata chyba