Slovenská veda potrebuje pozitívny marketing

"Dôležitosť európskych stratégií nie je v číslach. Prínos spočíva v tom, že keď už predstavitelia Slovenska chodia do Bruselu, tak vidia, že tam veda a inovácie rezonujú," hovorí o Stratégii Európa 2020 Stanislav Sipko, predseda Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity. Je odborným garantom iniciatívy Inovácie v únii v rámci workshopov, ktorú pripravuje Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

08.04.2011 17:06
Stanislav Sipko, Slovenská organizácia pre... Foto:
Stanislav Sipko, predseda Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity.
debata (1)

Inovácie v únii sú jednou z vlajkových iniciatív Stratégie Európa 2020. Prečo?

Pre mňa sa pod slovom inovácie skrýva progresívny a dlhodobo udržateľný rozvoj spoločnosti. Ide o rozvíjanie kvality života nás všetkých. Na to je nutné zakotviť isté procesy v spoločnosti i hospodárstve. Inovácie musia zahŕňať inovácie vo firmách. Ale aj v širšom ponímaní v spoločnosti, teda vo vzdelávacích a vedeckých inštitúciách. Výskum a vývoj sú teda nevyhnutne účasťou a základným stavebným kameňom inovačných procesov v spoločnosti.

Čo konkrétne môžu priniesť inovácie?

S čím prichádzate každý deň do kontaktu? Veda a jej výsledky sú všade okolo. Či už ide o komunikačné prostriedky ako mobil alebo počítač, ale aj o úplne najbežnejšie veci, ako je oblečenie, respektíve materiály, z ktorých šaty sú. Ľudia to však berú ako samozrejmosť. Bežný človek to môže vnímať ako výdobytky vedy, ale zo zahraničia. Prichádza už v podobe hotových výrobkov. Už oveľa menej rezonujú v našom povedomí výstupy slovenskej vedy. Ľudia si povedia, že síce nejaká v princípe existuje, ale na to, aby sme sa mali lepšie, zrejme nie je dôležitá. Objavy, ktoré sa uplatňujú pri nových produktoch, nepochádzajú zo Slovenska, a aj tak sem prídu. V našom malom štáte pomerne značná časť obyvateľov považuje vedu a inovácie za dôležité, ale skôr sa ľudia pozerajú smerom do zahraničia ako na pôvodcu výsledkov vedeckých a inovačných procesov.

Čiže by sa malo zmeniť vnímanie vedy na Slovensku?

Určite. Sme malý štát, máme obmedzené zdroje a kapacity, ale nemyslím si, že slovenská veda nemá špičkové výstupy. Málo sa o nich hovorí, ale existujú. Ak sa však o nich málo vie, ľudia majú tendenciu myslieť si, že Slovensko by malo radšej investovať do zdravotníctva či do základných a stredných škôl. Nie je ojedinelý ani názor, že veda je čierna diera, do ktorej sa lejú peniaze, ale nič z nej nevychádza.

Ako pomáha veda Slovensku?

Veda rieši konkrétne problémy. Starosti s pitnou vodou, s konkrétnymi liečebnými postupmi aj pri závažných ochoreniach, protipovodňovou ochranou či odkaliskami. Na to, aby sme mali na Slovensku v poriadku tieto veci, ktoré sa týkajú všetkých, je potrebné, aby sme ich riešili my. Týmto sa nikdy nebude zaoberať vedec v NASA alebo vedec v nejakom nemeckom inštitúte. Robia to slovenskí vedci. Toto je národná veda, ktorú všetci berieme ako samozrejmosť, ale nevnímame ju ako dôležitú, hoci taká je.

Čo môžu urobiť vedci, aby sa tento stav zmenil?

Existuje tu bariéra medzi vedou a spoločnosťou. A je to obojstranná bariéra. Už som spomenul, že obyvatelia Slovenska nevnímajú našu vedu ako príliš dôležitú. Na druhej strane poznám aj špičkových, medzinárodne uznávaných vedcov, ktorí vám povedia, že oni už nemusia nikomu dokazovať, že svoju prácu robia dobre. Nemyslím si, že toto je ten najlepší prístup. Ak vedci chcú, aby sa o nich viac hovorilo, tak to môžu dosiahnuť práve oni. Musí ísť o komunikáciu so spoločnosťou.

Potrebuje veda marketing?

V pozitívnom zmysle slova áno. Zoberte si zahraničné univerzity. Pôsobia tam aktívne kluby absolventov. Cez nich sa dokonca financujú zaujímavé vedecké a vzdelávacie projekty. Každá väčšia univerzita má v konečnom dôsledku úspešných a bohatých absolventov. Na Slovensku také niečo úplne chýba. Môže to byť pritom jeden z nástrojov pozitívneho marketingu.

Mali by mať vedci viac odvahy zostúpiť niekedy z výšok vedy?

Na Slovensku je 15– až 20-tisíc vedcov. Nie každý z nich má dispozície hovoriť s médiami a verejnosťou. Keď niekto robí kvalitnú vedu, nie je vôbec ľahké vysvetliť to bežným ľuďom tak, aby ich to aj zaujalo. Faktom však je, že v zahraničí existujú vedecké festivaly či komunikačné tréningy pre vedcov. Sú tu možnosti, ako riešiť tento problém. Musia to byť nástroje v rámci vedeckej komunity i štátu. V rámci Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity organizujeme každý rok Noc výskumníkov. V septembri 2011 bude už jej 5.¤ročník. Pamätám si časy, keď sme to začali robiť. Vtedy sa nám podarilo horko-ťažko presvedčiť pár desiatok vedcov, aby prišli do nákupného centra v Bratislave a pútavou formou povedali verejnosti, čo robia.

Mali s tým problém?

Mali. Mali problém s tým, ako sa rozprávať s ľuďmi. Ako im vysvetliť to, čo robia. Ako reagovať na otázky. Z roka na rok však máme čoraz väčší počet vedcov – tento rok to bude na podujatiach v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach okolo 600 aktívne zapojených vedcov. Tí istí vedci, ktorí mi ešte pred piatimi rokmi povedali, aby som ich nechal robiť ich vedu, teraz nemajú problém sami od seba komunikovať s médiami. Je to však beh na dlhé trate. Niečo také nebolo na Slovensku zvykom.

Čo môže stratégia Európa 2020 a jej ciele znamenať pre slovenskú vedu?

Ak sa pozriem len na samotné kvantitatívne ciele, tak nič. Zoberme si klasický, notoricky známy ukazovať, koľko percent HDP ide do vedy. Aktuálne na Slovensku je to menej ako pol percenta. Keď do toho započítame investície z eurofondov, je to asi 0,9 percenta z HDP. Slovensko má na národnej úrovni v súvislosti so stratégiou zadefinovaný cieľ výdavkov na vedu vo výške jedného percenta HDP. A to hovoríme o roku 2020. Európska únia hovorí o troch percentách HDP.

Aký je teda prínos?

Dôležitosť európskych stratégií nie je až tak v číslach. Tie sa väčšinou aj tak nedodržia. Pred desiatimi rokmi sme mali Lisabonskú stratégiu, teraz máme podobné číslo v stratégii Európa 2020. Prínos však spočíva v tom, že keď už predstavitelia štátu chodia do Bruselu, tak vidia, že tam veda a inovácie rezonujú. Je teda potrebné sa nimi zaoberať aj na národnej úrovni. Ide teda o pozitívne „vymývanie mozgov“ našich politikov. V Bruseli sa dozvedia, že veda a inovácie sú dôležité. To môže v konečnom dôsledku vyvolať nejakú zmenu v správaní politikov.

Seriál Európa 2020 a Slovensko pripravil denník... Foto: Pravda
Pravda a Európska komisia Seriál Európa 2020 a Slovensko pripravil denník Pravda v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku
Externé odkazy
1 debata chyba