Počet ľudí ohrozených chudobou chceme znížiť o 20 miliónov

Musíme povzbudiť najmä mladých ľudí, aby sa rozhliadali za prácou mimo bydliska, keď vieme, ako veľa je ich nezamestnaných, zdôrazňuje člen Európskej komisie pre zamestnanosť, sociálne veci a začlenenie László Andor. "Rovnako to platí aj o možnostiach vzdelávania. Je to dôležité, lebo veková skupina osôb do 30 rokov tvorí pätinu celkového obyvateľstva EÚ," dodáva európsky komisár pochádzajúci z Maďarska, ktorý sa oficiálne ujal funkcie vlani vo februári.

08.04.2011 15:02
László Andor Foto:
László Andor, člen Európskej komisie pre zamestnanosť, sociálne veci a začlenenie.
debata

Nezamestnanosť v Európskej únii dosahuje nepriaznivé údaje. Aké sú aktuálne čísla?

Miera nezamestnanosti v celej EÚ, ktorú tvorí 27 krajín, je v súčasnosti tesne pod úrovňou 10 percent. V prípade skupiny mladých osôb je toto číslo až 21 percent. V niektorých členských štátoch existuje bez práce viac ako tretina ľudí vo veku do 25 rokov. Ide o pobaltské krajiny, ale aj o Španielsko, kde je zrejme najhoršia situácia v tomto smere – zhruba 40 percent mladých je tam bez zamestnania. Do tejto kategórie najnovšie spadlo Grécko, Írsko aj Slovensko, kde takmer 34 percent mladých ľudí nemá vlastný zdroj živobytia.

Kde sa nachádzajú korene nepríjemnej štatistiky?

Existuje viacero príčin tohto javu. V niektorých krajinách je zlé prepojenie medzi vzdelávaco-prípravným systémom a následnou možnosťou uplatniť sa v praxi. Vzniká potom situácia, že mladí ľudia nie sú dostatočne pripravení na príchod na trh práce. Stretávame sa so štrukturálnymi a regionálnymi problémami. Prejavuje sa to v problémoch hospodárskeho rozvoja – napríklad v Španielsku je ekonomika postavená na cestovnom ruchu a výstavbe v západnej časti štátu. Na Slovensku je to podobné, keď hovoríme o automobilovom priemysle, ktorý sa koncentruje na západe územia. Navyše na okraji pracovného trhu sa ocitajú Rómovia, takže celková situácia sa preto zhoršuje.

Aké kroky sú potrebné, aby sa znižoval najmä počet žien a mladých ľudí, ktorí nemajú prácu?

Naznačil som, že je nevyhnutné zmeniť vzdelávaco-prípravný systém a rozšíriť celoživotné vzdelávanie. Samozrejme, že sa to nedá urobiť skokom, takpovediac z večera do rána. Na opačnej strane v danej situácii treba hľadať krátkodobé riešenia. Jedným z nich môže byť finančná podpora prijímania mladých ľudí do podnikov, ak to umožňuje rozpočtová politika štátu.

Znížila by sa aspoň o niečo nezamestnanosť, keby sa zlepšila prihraničná spolupráca krajín? Istotne tam existujú možnosti, pravda je, že problémom môže byť jazyková bariéra.

Som rád, že keď od 1. mája tohto roku Nemecko a Rakúsko úplne odstránia pracovné obmedzenia, tak v celej EÚ bude fungovať voľný trh práce. Nemôžeme však mať prehnané očakávania, pretože v únii je vyššia nezamestnanosť, ako by bolo prijateľné. Faktom však je, že sa musí zlepšiť informovanosť o pracovných príležitostiach, aby občania EÚ získali kvalitnejší prehľad o možnostiach hľadať si zamestnanie v inom členskom štáte. Niekedy môže znamenať prekážku neochota sťahovať sa za prácou, to, že človek si zvykol na svoje prostredie a ťažko sa s ním lúči, ale aj jazyková prekážka. Vzhľadom na tieto skutočnosti Európska komisia vyhlásila rok 2006 za Európsky rok pracovnej mobility a vlani prijala dokument s názvom Mládež v pohybe, čo je súčasť Stratégie Európa 2020. Zvlášť musíme povzbudiť mladých ľudí, aby sa rozhliadali za prácou mimo svojho bydliska, keď vieme, ako veľa je ich nezamestnaných. Rovnako to platí aj o možnostiach vzdelávania. Je to dôležité, lebo veková skupina osôb do 30 rokov tvorí pätinu celkového obyvateľstva EÚ.

Stáva sa, že mladí ľudia narážajú na prekážky, ak sa chcú zamestnať v inom členskom štáte únie?

Vítané by bolo, ak sa zlepší a zjednoduší uznávanie diplomov a certifikátov. Vyššiu kvalitu si vyžaduje aj EURES (Európske služby zamestnanosti), čo je sieť, ktorá má za cieľ uľahčovať voľný pohyb pracovných síl. Spomenul som pred chvíľou tému znalosti cudzích rečí. Existujú nedostatky, Slovensko na tom nie je najhoršie v rámci celej únie. Vychádza priemerne v jazykovej výbave ľudí. Určite sú iné krajiny, ktoré majú v tomto smere výraznejšie problémy.

Každý štát čelí veľkému rozdielu medzi životnou úrovňou vo veľkých mestách a na vidieku, zvlášť v niektorých regiónoch vzdialených od metropol. Ako sa dá pomôcť chudobným a sociálne vylúčeným obyvateľom v takých oblastiach?

Stratégia Európa 2020 pamätá aj na tento problém. V decembri 2010 Európska komisia prijala platformu Európskeho boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Chceme posilniť teritoriálnu dimenziu tohto úsilia. Predpokladám, že onedlho schválime nové komuniké, ktoré sa zameria na zlepšenie situácie Rómov. Nie sú jedinou ohrozenou skupinou, ale určite natoľko dôležitou, že sme sa na nich špeciálne zamerali. Vypracúvame krízovú mapu, ktorá určí všetky ohrozené kategórie obyvateľstva, aby im mohli podať silnejšiu pomocnú ruku jednotlivé krajiny a Európsky sociálny fond.

Podľa zistení Európskeho štatistického úradu je 19 percent detí v EÚ ohrozených chudobou. Čo treba urobiť na Slovensku, aby klesol zlý údaj o najmladších obyvateľoch?

Stratégia Európa 2020 si stanovuje do roku 2020 znížiť počet všetkých osôb v EÚ ohrozených chudobou o 20 miliónov. Dokument sa síce nezmieňuje o konkrétnych skupinách obyvateľstva, ale to neznamená, že by sme sa na ne nešli zamerať. Naopak. Európska komisia si chce všímať najzraniteľnejšie kategórie, pričom deti medzi ne nepochybne patria. Neskôr v tomto roku pripravíme odporúčania, ako postupovať v boji proti chudobe, ktorá zasahuje deti, Rómov a tiež starších ľudí.

Z akých faktorov vyplýva údaj o ohrozenosti chudobou v prípade detí?

Najzraniteľnejšie sú deti, ktoré vychováva len jeden rodič a viacdetné rodiny, v ktorých žijú matka aj otec. Časté sú prípady, keď jedinou dospelou osobou v domácnosti je nezamestnaná žena. Pre dieťa to môže znamenať dlhodobý problém – jednak sa ocitá ohrozené chudobou, jednak potom ako dospelý človek môže žiť na okraji spoločnosti, lebo životné pomery mu nedali šancu vstúpiť úspešne do produktívneho veku.

EÚ cíti nedostatok expertov vo viacerých oblastiach. Či už ide o odborníkov na informačné technológie, alebo o šikovných lekárov. Na opačnej strane zvykne byť obava z prílevu prisťahovalcov.

Koncom minulého roku som s európskou komisárkou pre vnútorné záležitosti Ceciliou Malmströmovou napísal článok, v ktorom sme vyzvali na otvorenú Európu. Poukázali sme na to, že hospodárstvo EÚ bude v krátkom čase vážne brzdiť nedostatok pracovných síl v oblasti informačných technológií: na európskom trhu práce by malo v tejto oblasti do roku 2015 chýbať niečo medzi 384– až 700-tisíc pracovníkov. Ďalej sa predpokladá, že v roku 2020 bude v oblasti zdravotníctva chýbať jeden až dva milióny kvalifikovaných pracovníkov. Odkaz nášho príspevku bol v jasnom posolstve, že Európa bez prisťahovalectva nebude schopná prežiť.

Menej ako tretina Európanov vo vekovej skupine 25 – 34 rokov vlastní vysokoškolský diplom. Na porovnanie v Spojených štátoch amerických je tento údaj 40 percent. Prečo existuje tento rozdiel a ako sa dá zmenšiť?

Lepšie by o tejto téme vedela rozprávať kolegyňa z Európskej komisie Androulla Vassiliouová, ktorá má na starosti vzdelávanie. Dovolím si však poznamenať, že rozhodujúce nie je porovnávanie s USA na holom základe vyslovených čísel. Sila americkej vedy a výskumu vyplýva v prvom rade z toho, že má dve desiatky excelentných univerzít. Pre EÚ je veľmi významné, aby sme mali vysoké školstvo, ktoré bude produkovať čoraz viac celosvetovo úspešných vedcov a výskumníkov. Stratégia Európa 2020 zdôrazňuje, že sa žiada zvýšiť podiel ľudí vo veku 30 – 34 rokov, ktorí ukončili vysokoškolské vzdelanie, aspoň na 40 percent. Nie však za cenu slabšej kvality vzdelávacieho procesu.

László Andor

Pochádza z Maďarska, narodil sa 3. júna 1966 v Zalaeger­szégu. Od februára 2010 oficiálne zastáva v Európskej komisii funkciu komisára pre zamestnanosť, sociálne veci a začlenenie. Predtým od roku 2005 pôsobil v správnej rade Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Vyštudoval ekonómiu na Korvínovej univerzite v Budapešti, na ktorej po získaní diplomu vyučoval. Vzdelanie si rozšíril na prestížnych vysokých školách vo Washingtone a v Manchestri. Má skúsenosti z maďarskej politiky – pred piatimi rokmi sa stal ekonomickým špecialistom v socialistickej strane. Žije s manželkou Erikou a ich dvoma deťmi vo veku sedem a desať rokov. Plynule ovláda angličtinu a ruštinu.

Seriál Európa 2020 a Slovensko pripravil denník... Foto: Pravda
Pravda a Európska komisia Seriál Európa 2020 a Slovensko pripravil denník Pravda v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku

© Autorské práva vyhradené

debata chyba