Hodnoťme zákony aj podľa ich vplyvu na zamestnanosť

Žiaľ, na Slovensku sa zvykne hovoriť hlavne o zneužívaní sociálnej ochrany a menej sa uvažuje nad zlepšením kontrolných mechanizmov, upozorňuje uznávaná ekonómka Brigita Schmögnerová, niekdajšia slovenská ministerka financií a bývalá výkonná tajomníčka Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve. Pracovala aj ako viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj so sídlom v Londýne.

08.04.2011 14:59
Brigita Schmögnerová Foto:
Brigita Schmögnerová.
debata

Stratégia Európa 2020 je bohatý balík plánov. Ktoré považujete pre Slovensko za špeciálne významné?

Zámery sú spriemerované pre celú Európsku úniu. Nevýhodou je, že sa tým vytvára priestor pre vlády na to, aby svoje národné ciele postavili mäkšie. V dokumente slovenskej vlády z apríla 2010 sú takmer všetky ciele v porovnaní s EÚ postavené nižšie. Jedinou výnimkou je počet detí, ktoré predčasne ukončia povinnú školskú dochádzku. Cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 20 percent sa vo vládnom materiáli zhoduje so zámerom EÚ. Žiaľ, Slovensko si ciele vo sfére zamestnanosti a investícií do vedy a výskumu určilo podstatne nižšie, než sú celoplošné očakávania EÚ.

Podľa najnovších údajov je na Slovensku približne tretina mladých ľudí bez práce. Vyplýva to z nedostatočného prepojenia medzi vzdelávaco-prípravným procesom a príchodom na pracovný trh?

Keďže Slovensko čelí vysokej miere nezamestnanosti, logicky sa to premieta i do miery nezamestnanosti mladých ľudí. Riešenie daného problému by malo byť úlohou číslo jeden. V súčasnosti sa každý zákon a opatrenie vlády hodnotia podľa dôsledkov na štátny rozpočet. Rovnako by sa mal zisťovať aj ich dopad na zamestnanosť. Žiaľ, to nie je praxou. Uvedomme si, že nie je pravdou, že ľuďom sa nechce robiť, ako sa to často tvrdí. Príčinou je skutočnosť, že trh neposkytuje dostatok pracovných príležitostí. Pomer medzi počtom voľných miest a nezamestnanými je mimoriadne nepriaznivý. Zlepšenie situácie si vyžaduje, aby vláda podnikala v tomto smere oveľa razantnejšie kroky.

Čo zapríčiňuje, že je teraz na Slovensko tak veľa obyvateľov bez práce?

Ekonomická kríza spôsobila, že miera nezamestnanosti sa u nás dostala na úroveň, aká bola v polovici uplynulého desaťročia. Druhým faktorom je nízka diverzifikácia slovenského hospodárstva a nerozvinutosť malého a stredného podnikateľského sektora. Nepriaznivá situácia súvisí i s tým, že štruktúra ponuky nezodpovedá štruktúre dopytu po práci. Vinníkom je nastavenie vzdelávacieho systému. Školy sú motivované školiť čo najviac žiakov a študentov a nezaujímajú sa o potreby trhu. Neexistuje programovací prístup, ktorý by mal pomôcť identifikovať, v akých oboroch by sa mladí ľudia mali vzdelávať a koľko ich má byť. Kedysi sa touto témou zaoberalo ministerstvo školstva, zrejme to teraz nerobí. Chýba tiež motivácia k spolupráci medzi podnikateľskou sférou a školami. Ak chceme znížiť aktuálnu vysokú nezamestnanosť mladých ľudí, treba hľadať riešenie na každý uvedený problém.

Ako by sa dali motivovať podnikatelia, aby začali zmysluplne nalievať peniaze do vedy a výskumu?

Keď sa hovorí o záväzku EÚ investovať 3 percentá HDP do vedy a výskumu, často sa zabúda, že ide o záväzok nielen pre vládu ale aj pre podnikateľský sektor. Z porovnávania USA a v EÚ vychádza Únia horšie, ale zaostávanie je väčšie vo výdavkoch do výskumu a inovácií u podnikateľskej sféry. Situácia na Slovensku je ešte horšia. Existuje viacero príčin tohto stavu. Prvú vidím v tom, že podnikateľská sféra v SR ťaží z komparatívnej výhody lacnej pracovnej sily a aj preto jej chýba motivácia investovať do inovácií, vedy a výskumu.

Zohráva nesprávnu úlohu aj štát?

Daňový systém na Slovensku nemotivuje firmy k uvedeným investíciám. Hovorievam, že nízkou daňou z príjmu a nulovou daňou z dividend podnikateľský sektor v SR získal generálnu daňovú úľavu. Správne by to však malo vyzerať tak, že firmy budú zvýhodnené, ak investujú; napríklad do inovácií a výskumu. Prechod na znalostné hospodárstvo v SR zaostáva o míle. Už sa o tom dokonca i menej hovorí a robí sa v prospech toho ešte menej.

Stratégia Európa 2020 si vytýčila znížiť počet ľudí v EÚ ohrozených chudobou o 20 miliónov osôb do desiatich rokov. Ako bude plniť tento záväzok Slovensko?

Európsky komisár pre zamestnanosť, sociálne veci a začlenenie László Andor nedávno informoval, že so slovenskou vládou podpísal dokument, podľa ktorého sa vláda zaviazala do roku 2020 znížiť počet obyvateľov ohrozených chudobou o 170-tisíc. Je to chvályhodný zámer, ale pochybujem, že sa podarí splniť. V prvom rade sa treba pozrieť, kde sú príčiny chudoby.

Kde sa nachádzajú?

Na prvom mieste je to vysoká miera nezamestnanosti a relatívne nízka miera zamestnanosti napríklad v porovnaní so severskými štátmi. Ďalším faktorom je nízka mzdová úroveň a nezanedbateľné percento tzv. pracujúcich chudobných. Navyše v krajinách, ako sú Dánsko, či Švédsko, sa znižuje riziko chudoby v dôsledku silnej sociálnej ochrany, o ktorej v našich pomeroch nemožno hovoriť.

Môže to byť sčasti tým, že v severských krajinách nie je sklon k zneužívaniu sociálnej pomoci?

Často sa vraví, že Severania vyrástli na protestantskej etike, ktorej súčasťou je i pracovitosť a zrejme je to tak. Napokon, tradične sa hovorilo i o pracovitosti Slovákov. Na druhej strane si treba uvedomiť, že je scestné nastavovať systém sociálnej ochrany drakonicky iba preto, že existuje nízke percento ľudí, ktorí ju zneužívajú. Riešením je zlepšiť kontrolné nástroje. Žiaľ, na Slovensku sa zvykne hovoriť hlavne o zneužívaní a menej sa uvažuje nad zlepšením kontrolných mechanizmov. Nemôžu sa predsa trestať všetci závislí na sociálnej ochrane len preto, že ju niektorí zneužívajú.

Zvlášť ohrozenou skupinou v riziku chudoby sú na Slovensku Rómovia. Prospelo by veci, keby sa viac angažovali v politike, čím by mohli lepšie poukazovať na tento problém svojho etnika?

Chyby sú zrejme na obidvoch stranách. Rómovia sú roztrieštení, doteraz nedokázali vytvoriť jednu silnú politickú stranu, ktorá by mala šancu dostať sa do parlamentu. Zároveň treba priznať, že existujúce politické subjekty sa obracajú na rómsku komunitu len v čase volieb, keď chcú získať jej hlasy. Možno by ich mohli dostať iným spôsobom – ak na svoje kandidátne listiny zaradia šikovných Rómov.

K znižovaniu chudoby a väčšiemu počtu zamestnaných pomáha to, že slovenskí občania si môžu nájsť prácu inde v EÚ. Znamená však ich odchod do zahraničia aj určité riziko pre budúcnosť?

Je otázne, koľko z nich sa časom vráti. Na jednej strane sa vlády tešia, že migrácia za prácou do cudziny znižuje mieru nezamestnanosti doma, ale je to krátkozraký pohľad. Odchádzajú totiž ľudia, na ktorých sa vynaložili prostriedky na vzdelanie. Sú to predovšetkým mladí ľudia, ktorí keby sa tu mohli zamestnať, by odvádzali i dane a odvody. Nikto ešte nespočítal, či ich odchod nie je väčším rizikom pre penzijný systém, ako je starnutie obyvateľstva.

Fondy EÚ poskytujú veľkú príležitosť rozvíjať podnikanie a tak znižovať nezamestnanosť. Mnohí na Slovensku však majú slabé poznatky o týchto možnostiach, prípadne nie je v ich silách, aby si sami vypracovali žiadosť o príspevok.

Existujú súkromné poradenské agentúry, lenže zvyčajne ponúkajú svoje služby za drahé peniaze. Určite by bolo rozumné vyčleniť časť verejných zdrojov na to, aby sa záujemcom uľahčil prístup k fondom EÚ. Nedostatočná informovanosť a náročnosť pri získavaní európskych zdrojov sú tiež príčinou nízkeho čerpania finančných zdrojov z Únie. Pre obce a mestá by možno mohlo viac urobiť i Združenie miest a obcí Slovenska.

http://ec.europa.eu/…xe_part1.pdf

Seriál Európa 2020 a Slovensko pripravil denník... Foto: Pravda
Pravda a Európska komisia Seriál Európa 2020 a Slovensko pripravil denník Pravda v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku

© Autorské práva vyhradené

debata chyba