Šimečka získal 494 hlasov a stal sa historicky prvým Slovákom vo funkcii podpredsedu EP.
„Veľmi si vážim dôveru poslankýň a poslancov z celej Európy, ktorí ma dnes zvolili,“ povedal Šimečka po svojom zvolení.
„Špeciálne ma teší, že je to úspech pre Slovensko. Prvýkrát sme získali takúto vysokú funkciu v EP a mňa teší, že hlas Slovenska v európskej politike bude aj vďaka mojej práci opäť o niečo silnejší,“ uviedol.
Šimečka zároveň zdôraznil, že bude naďalej aktívny a prítomný v domácej politike na Slovensku.
Šimečka: Chcem, aby bolo viac počuť slovenský hlas
Šimečka sa ako jeden z nových podpredsedov EP bude usilovať o to, aby sa táto inštitúcia stala ešte silnejšou, súdržnejšou a dynamickejšou silou a umiestnila ochranu základných hodnôt EÚ do centra svojho programu.
Šimečka to uviedol v utorok večer krátko po tom, ako sa dozvedel výsledok druhého kola hlasovania o postoch podpredsedov EP. V prvom kole mu chýbalo 15 hlasov do prekročenia potrebnej nadpolovičnej väčšiny, druhé kolo vyhral a pre liberálnu frakciu Obnovme Európu (RE) získal druhý najväčší počet hlasov, po českej europoslankyni Dite Charanzovej a pred nemeckou liberálnou poslankyňou Nicolou Beerovou.
„Pre mňa je to veľká česť a veľký záväzok,“ uviedol Šimečka v rozhovore pre slovenských novinárov v Štrasburgu. Poďakoval sa nielen svojim straníckym kolegom z liberálnej frakcie, ktorá ho na túto pozíciu nominovala, ale všetkým poslankyniam a poslancom, ktorí mu dali hlas a dôveru. „Veľmi sa teším, lebo je to dobrá správa aj pre Slovensko,“ dodal. Pripomenul, že Slovensko od svojho vstupu do EÚ v roku 2004 ubehlo kus cesty a ešte nemalo svojho človeka v takejto funkcii.
„Som rád, že z tejto pozície budem môcť presadzovať ešte viac slovenské záujmy, že slovenský hlas bude viac počuť, lebo ako podpredseda budem mať väčší vplyv na chod celej inštitúcie, na jednotlivé politiky a na to, ako europarlament pôsobí vo vzťahu k národným parlamentom,“ opísal situáciu.
Upozornil, že priority, ktorým sa bude venovať, vyplynú aj z toho, ako si všetci 14 podpredsedovia v najbližších dňoch rozdelia medzi sebou pracovnú agendu.
„Pre mňa je však v europarlamente dlhodobo prioritou predovšetkým ochrana demokracie, právneho štátu v celej EÚ a predpokladám, že v tom budem pokračovať aj z pozície podpredsedu,“ vysvetlil. Ďalšou jeho snahou je viac občanom priblížiť prácu Európskeho parlamentu a posilňovať vzťahy s národnými parlamentami vrátane toho slovenského.
Európsky parlament v utorok za svoju novú predsedníčku zvolil maltskú europoslankyňu Robertu Metsolovú. Hlasovalo za ňu 458 zo 705 poslancov.
Po voľbe nového predsedu tejto inštitúcie europoslanci volia 14 podpredsedov EP a piatich kvestorov.
Najviac podpredsedníckych kresiel majú socialisti
V novom zložení podpredsedov EP bude v druhej polovici mandátu osem žien a šesť mužov z desiatich členských krajín EÚ. Prvýkrát je na tejto úrovni zastúpené aj Slovensko.
Najviac kresiel, päť, získali socialisti a demokrati (S&D), po tri kreslá dostali Európska ľudová strana (EPP) a liberáli z Obnovme Európu (RE) a uspeli aj kandidát Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), kandidátka z frakcie Zelených a nominant Konfederatívnej skupiny zjednotenej ľavice/Nordickej zelenej ľavice (GUE/NGL).
Prvými známymi menami boli: Othmar Karas (Rakúsko), Pina Piciernová (Taliansko), Pedro Silva Pereira (Portugalsko), Ewa Kopaczová (Poľsko), Eva Kailiová (Grécko), Evelyn Regnerová (Rakúsko), Rainer Wieland (Nemecko), Katarina Barleyová (Nemecko) a Dita Charanzová (Česká republika).
K nim sa po druhom kole pripojili Michal Šimečka (SR), ktorý nakoniec získal 494 hlasov, Nicola Beerová (Nemecko) a Roberts Zile (Lotyšsko). Po treťom kole zoznam doplnili Dimitrios Papadimulis (Grécko) a Heidi Hautalová (Fínsko).
Kandidatúru na post kvestorov mohli europoslanci predkladať v utorok do 22.00 h. Voľba kvestorov sa uskutoční v stredu o 9.00 h.
Predsedníctvo EP tvorí 14 podpredsedov a päť kvestorov spolu s predsedom. Predsedníctvo stanovuje pravidlá pre bezproblémové fungovanie inštitúcie, vypracúva predbežný návrh rozpočtu EP a rozhoduje o administratívnych, personálnych a organizačných záležitostiach. Podpredsedovia môžu v prípade potreby zastupovať predsedu, a to aj pri plenárnych rozpravách a pri zastupovaní EP na konkrétnych obradoch alebo aktoch.