Súd v plnom rozsahu zamietol žaloby Maďarska a Poľska voči takzvanému mechanizmu podmienenosti. Sudcovia Súdneho dvora EÚ tak nasledovali odporúčanie generálneho advokáta Camposa Sáncheza-Bordonu, ktorý začiatkom decembra vyhlásil, že žaloby Maďarska a Poľska proti režimu podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie v prípade porušenia zásad právneho štátu treba zamietnuť.
Pravicové vlády oboch krajín tvrdili, že takéto konanie nemá náležitý právny základ. Maďarsko aj Poľsko patria medzi veľkých príjemcov eurofondov. V posledných rokoch však čelia kritike inštitúcií EÚ za ich údajný odklon od základných princípov demokratických hodnôt.
Súd upozornil, že mechanizmus podmienenosti platieb bol prijatý na vhodnom právnom základe, je zlučiteľný s postupom podľa článku 7 Zmluvy o EÚ a rešpektuje hranice právomocí zverených Únii, ako aj zásadu právnej istoty.
Nariadenie ustanovujúce režim podmienenosti prijal Európsky parlament a tiež Rada EÚ v decembri 2020. Nariadenie umožňuje Rade EÚ na návrh Európskej komisie pozastaviť platby z rozpočtu Únie alebo stopnúť schvaľovanie programov financovaných z jej rozpočtu.
Maďarsko aj Poľsko v marci 2021 podali na Súdny dvor EÚ žaloby, ktorými sa domáhali neplatnosti tohto nariadenia. Žaloby odôvodnili absenciou vhodného právneho základu v Zmluvách o EÚ a obchádzaním postupu stanoveného v článku 7 Zmluvy o EÚ, prekročením právomocí Únie a porušením zásady právnej istoty. Na žiadosť europarlamentu Súdny dvor prerokoval žaloby v skrátenom súdnom konaní a odmietol ich vo všetkých bodoch.
Súd pripomenul, že vzájomná dôvera medzi členskými štátmi je založená na rešpektovaní spoločných hodnôt, na ktorých je Únia založená. Zároveň tieto hodnoty definujú samotnú identitu Únie a ich rešpektovanie predstavuje podmienku pre využívanie všetkých práv vyplývajúcich z uplatňovania Zmlúv. Únia preto musí v rámci svojich právomocí tieto hodnoty chrániť, uviedol súd.
Porušenie zásad právneho štátu v niektorom z členských štátov môže podľa súdu tiež ohroziť finančné záujmy Únie.
Leyenová: Eurokomisia bude konať rázne
Rozsudok Súdneho dvora EÚ potvrdil pozíciu Európskej komisie, vyhlásila jej predsedníčka Ursula von der Leyenová s tým, že exekutíva EÚ bude konať rázne v prípade nerešpektovania zásad právneho štátu.
„Súd potvrdzuje zákonnosť tohto dôležitého nástroja, ktorý nám umožňuje lepšie chrániť rozpočet EÚ a finančné záujmy Únie pred porušovaním zásad právneho štátu,“ uviedla šéfka eurokomisie v oficiálnom vyhlásení.
Podľa jej slov tento mechanizmus zabezpečuje, že rozpočet Únie bude v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia v prospech všetkých európskych občanov. „Komisia teraz dôkladne zanalyzuje odôvodnenie rozsudkov a ich možný vplyv na ďalšie kroky, ktoré podnikneme podľa tohto nariadenia,“ odkázala von der Leyenová. Spresnila, že na základe rozsudkov exekutíva EÚ už v nasledujúcich týždňoch prijme usmernenia na uplatňovanie mechanizmu v praxi.
Zároveň uviedla, že Eurokomisia pozorne sleduje situáciu vo všetkých členských štátoch eurobloku od nadobudnutia účinnosti nariadenia a dôkladne posudzuje niektoré prípady.
Politický verdikt?
Maďarská ministerka spravodlivosti Judit Vargová v reakcii na rozhodnutie Súdneho dvoru uviedla, že ide o politický verdikt. „Toto rozhodnutie je jasným dôkazom, že Brusel zneužíva svoju právomoc. Verdikt je ďalším vyvíjaním nátlaku na našu krajinu za to, že minulé leto sme prijali zákon na ochranu detí,“ reagovala Vargová vo svojom statuse.
„Byrokratická elita nedokáže prijať slobodné rozhodnutie a ani názor Maďarov,“ zdôraznila šéfka rezortu justície.
Poľsko verdikt Súdneho dvora EÚ označilo za útok na suverenitu krajiny. „Dnes musíme spoločne čeliť tomuto útoku na našu suverenitu. Poľsko musí hájiť svoju demokraciu pred očierňovaním, ktoré nám chce vziať naše právo na sebaurčenie,“ komentoval na sociálnej sieti Twitter námestník poľského ministra spravodlivosti Sebastian Kaleta.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki v stredu označil rozhodnutie Súdneho dvora za ďalší krok, ktorým inštitúcie EÚ prekračujú svoje kompetencie. „Ťažko povedať, že by nás rozsudok Súdneho dvora EÚ nejakým spôsobom prekvapil, pretože inak by Únia a Súdny dvor odporovali vlastnej judikatúre, s ktorou hlboko nesúhlasíme,“ povedal Morawiecki na tlačovej konferencii a dodal, že samotné inštitúcie EÚ si teraz stanovujú hranice svojich kompetencií, hoci by to tak podľa neho nemalo byť. „Hranice kompetencií sú striktne definované v zmluvách (EÚ),“ dodal šéf poľského vládneho kabinetu s tým, že „centralizácia štruktúr EÚ je nebezpečný proces“.
Morawiecki tiež upozornil, že podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ možno mechanizmus podmienenosti uplatniť len v prípade porušenia pravidiel upravujúcich čerpanie fondov EÚ. Poznamenal tiež, že podľa Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ktorý vyšetruje a preveruje, či sa prostriedky EÚ vynakladajú v súlade s právom EÚ, je v Poľsku takmer štyrikrát menej nezrovnalostí pri hospodárení s eurofondmi, ako je priemer EÚ.
Hovorca poľskej vlády Piotr Müller v tejto súvislosti vymenoval desať krajín, ktoré podľa správy OLAF „fungujú oveľa horšie“ ako Poľsko. V tejto súvislosti konkrétne menoval aj Slovensko.
Nemecko, naopak, rozsudok privítalo s tým, že posilňuje a chráni euroblok, keďže obhajuje jeho hodnoty. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková na Twitteri v reakcii zdôraznila: „Právny štát je základom EÚ.“ Tento verdikt podľa jej slov „potvrdzuje ďalší dôležitý nástroj pre EÚ tým, že chráni a posilňuje našu komunitu (spoločných) hodnôt“.