Borrell na zasadnutí EP, kde poslancov informoval o svojej návšteve v Rusku, ktorá sa konala v dňoch 4. – 6. februára, uviedol, že o ďalšom postupe budú rozhodovať členské štáty EÚ a medzi navrhovanými opatreniami môžu byť aj sankcie. Spresnil, že pripraví konkrétne návrhy, pričom využije svoje právo na legislatívnu iniciatívu.
Európska únia bude o možnosti nových sankcií voči Rusku a prípadných ďalších opatreniach rokovať na stretnutí ministrov zahraničných vecí 22. februára a na marcovom summite hláv štátov a vlád EÚ.
Agentúra AFP pripomenula, že mnoho východoeurópskych krajín žiada, aby boli voči Rusku prijaté represívne opatrenia v súvislosti s vzatím do väzby a odsúdením kritika Kremľa Alexeja Navaľného i vzhľadom na brutálny zásah polície proti účastníkom akcií na Navaľného podporu. Už pred Borrellovým odchodom do Moskvy viacero štátov žiadalo, aby tam v tejto situácii necestoval.
Borrell v utorok vo svojom prejave k europoslancom povedal, že Rusko nespĺňa očakávania EÚ týkajúce sa demokracie a medzi Bruselom a Moskvou sa vyvinula vzájomná nedôvera.
„Rusko nenaplnilo očakávania týkajúce sa nastolenia modernej demokracie,“ uviedol Borrell s tým, že medzi EÚ a Ruskom panuje „hlboká frustrácia a rastúca nedôvera“. Nedávna návšteva v Rusku ho jeho obáv nezbavila, skôr naopak, posilnila ich. „Jedna vec bola jasná: na ruskej strane nie je záujem viesť konštruktívnu diskusiu, pokiaľ sa budeme zaoberať ľudskými právami a politickou slobodou,“ dodal.
Podľa jeho slov nevidel ochotu Moskvy zlepšiť vzťahy s EÚ. „Pokiaľ ide o vzťahy s Ruskom, sme teraz na križovatke,“ konštatoval Borrell a zdôraznil, že EÚ musí teraz prijať historicky dôležité rozhodnutie: Buď sa usilovať o spoluprácu s Ruskom, alebo ísť do konfrontácie.
Bezprostredne po svojej návšteve v Moskve Borrell vyhlásil, že EÚ a Ruská federácia sa od seba vzďaľujú čoraz viac.
Kritika Borrella
Borrell je za svoju cestu do Moskvy a jej výsledky ostro kritizovaný. Skupina 81 poslancov Európskeho parlamentu ho v otvorenom liste vyzvala, aby odstúpil. Jeho návštevu v Moskve označili za „ponižujúcu“ a tvrdia, že vážne poškodila dobré meno Európskej únie.
List podpísalo 81 europoslancov z viacerých členských krajín a viacerých politických frakcií EP, vrátane troch slovenských zákonodarcov z frakcie európskych ľudovcov (EPP) – Vladimíra Bilčíka (Spolu), Miriam Lexmann a Ivana Štefanca (obaja KDH).
V otvorenom liste sa ďalej uvádza, že šéfka EK by mala prijať opatrenia, ak Borrell zo svojej funkcie neodstúpi. Len krátko po spoločnej tlačovej konferencii s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom Moskva oznámila, že vyhosťuje troch diplomatov z členských krajín EÚ za ich podporu demonštrácií v prospech Navaľného.
Vzťahy EÚ s Moskvou sú v útlme od chvíle, keď Kremeľ v roku 2014 anektoval ukrajinský polostrov Krym a poskytuje podporu proruským separatistom na východe Ukrajiny. Kauza Navaľného tieto vzťahy zhoršila ešte viac.