Čo si sľubujete od vytvorenia Indexu strategickej transformácie, ktorý mapuje krajiny strednej a východnej Európy, ktoré sú členmi Európskej únie?
Už dlhšie v GLOBSEC-u tlela idea kompozitného makroekonomického ukazovateľa. Ešte pred pandémiou sme chceli vytvoriť index konkurencieschopnosti stredoeurópskeho regiónu. Potom však prišiel COVID-19 a uvedomili sme si, že hovoriť len o konkurencieschopnosti krajín v turbulentnej dobe nie je až také relevantné ako za normálnych čias a región by viac získal z komplexnejšieho pohľadu. Zároveň už dlhodobo volajú mnohí analytici po zásadnejšej zmene ekonomického modelu strednej a východnej Európy. V oblasti máme relatívne malé a veľmi proexportne orientované ekonomiky a badať, že sme dosiahli plató hospodárskeho rastu a bolo by dobré zamyslieť sa, ako mu dodať nové impulzy a ako ich podporiť ekonomickými politikami. Takto vznikla myšlienka Indexu strategickej transformácie.
Ako by ste teda definovali strategickú transformáciu?
Strategická transformácia ekonomiky je komplexný proces, ktorý pre rôznych makroekonómov môže znamenať rozličné veci. My sme doň zahrnuli tématické dimenzie a indikátory, ktoré pokladáme za absolútne kľúčové z pohľadu historického dedičstva regiónu. A tiež z pohľadu toho, akým smerom by sa mali ekonomiky stredoeurópskeho regiónu uberať, aby sa vymanili z pasce stredného príjmu a rástli dynamicky, udržateľne, inteligentne. Dva nosné piliere, na ktorých je index postavený, sú veľmi solídne. Prvý pilier indexu je viac založený na pohľade nazad, na identifikácii tradičných motorov hospodárskeho rastu, čo súvisí s otvorenosťou a produktivitou ekonomík v regióne, ako aj ich externou a finančnou odolnosťou. Druhý pilier indexu sa dá nazvať inovatívna ekonomika. Ten sa viac týka pohľadu vpred, toho, kam chceme ísť. Jeho súčasťou je systém vzdelávania, v ktorom má Slovensko medzery, dokonca sme na tom horšie aj v rámci regiónu. Ďalej tento pilier súvisí s inováciami, zelenou ekonomikou a digitalizáciou. Vieme, že v týchto oblastiach máme tiež čo doháňať. A zároveň sú to veľké priority v rámci Európskej únie, aj v kontexte koronakrízy.
Pandémia núti hľadať EÚ riešenia jej ekonomických následkov. Na stole je návrh Plánu obnovy, ktorý má byť naviazaný na sedemročný rozpočet únie. Vyplýva z vášho indexu, ako by sa región strednej a východnej Európy mal chopiť tejto príležitosti?
Na správe sme pracovali ešte v čase, keď sa Plán obnovy iba tvoril. Index je preň veľmi relevantný. Jeho pointou je, aby sme sa zamysleli nad štruktúrou ekonomiky a nad potrebnými reformami. Vieme, že zo strany EÚ je to základná podmienka, aby sme mohli financie z fondu čerpať. Takpovediac musíme predložiť plán, ktorý bude dávať zmysel. V tomto duchu sa dá povedať, že index je diagnostický nástroj. Na jeho základe vieme identifikovať slabé miesta našich ekonomík. Na to sme použili 47 indikátorov, takže výsledok je skutočne robustný. Na základe dát vieme, že Slovensko má najväčšie slabiny vo vzdelanosti a v inováciách. Mali by to byť teda priority, na ktoré by sme sa mali zamerať pri reformách naviazaných na Plán obnovy.
Veľa sa hovorí o tom, že Slovensko v porovnaní s ostatnými desiatimi krajinami, ktoré vstúpili do Európskej únie v roku 2004, ekonomicky stagnuje. Prečo to tak je?
Stredná Európa bola pred finančnou krízou v rokoch 2008 až 2009 jedným z najdynamickejšie rastúcich regiónov sveta. Impozantný rast bol ťahaný faktormi ako kvalifikovaná, ale nízkonákladová pracovná sila, prílev zahraničného kapitálu či intenzívna exportná aktivita podporovaná výrobou. Po kríze sa táto dynamika utlmila, aj keď sme sa, samozrejme, vrátili k rastu, ale omnoho tlmenejšiemu. Opätovné spomalenie prišlo niekedy na konci roku 2017, keď v Európe nastal cyklický vrchol. Videli sme to aj na základe vysokofrekvenčných údajov, akými sú napríklad nové objednávky v nemeckom priemysle alebo indikátor priemyselnej produkcie. A, samozrejme, ekonomiky, ako je tá slovenská, ktorá je otvorenejšia ako všetky ostatné vo V4, sú v danej situácii veľmi zraniteľné. Toto sú však už len symptómy. Príčinou spomalenia je, že makroekonomickému modelu založenému na priemyselnej výrobe, ktorej dominovali aktivity s nízkou pridanou hodnotou, došiel dych a slovenská ekonomika prestala konvergovať. Využila mierne zvýšenie produktivity z prerozdelenia v jednotlivých sektoroch, profitovala z rozšírenia zahraničných technológií a z neskoršieho prudkého rastu domáceho dopytu. Je to klasický príbeh pasce stredného príjmu.
Mali by sme byť preto menej proexportní?
Mali by sme diverzifikovať exportné portfólio, teda produkty, ktoré vyvážame, ale aj trhy, na ktoré vyvážame. Zloženie výroby a vývozu sú kľúčové. Druhou výzvou je viac sa venovať aktivitám s vyššou pridanou hodnotou. Hospodársky rast bude zvyčajne vyžadovať väčšiu komplexnosť a väčšie využívanie inteligentných technológií. Takpovediac zmaturovanie do skupiny krajín s vyššími príjmami závisí od schopnosti dosiahnuť čoraz väčšiu ekonomickú komplexnosť a zabezpečiť neustále zlepšovanie vzdelávania, odbornej prípravy, výskumu a inovácií. Tu si však treba dobre strategicky vybrať, ktoré oblasti v rámci ekonomiky majú reálnu šancu.
Ktoré sú to podľa vás? Doteraz totiž vychádzame ako relatívne málo inovatívna krajina, aj v porovnaní s tými, ktoré sú nám ekonomicky a geograficky blízke.
Lídri by sa mali zamyslieť nad dlhodobou industriálnou, ale aj inovačnou stratégiou a v spolupráci s ostatnými kľúčovými ekonomickými aktérmi identifikovať, kde je takýto "leap-frogging” (skokový posun vpred) reálny, a čo naň treba. Na základe GLOBSEC Indexu sú jednoznačne najslabšie štrukturálne oblasti na Slovensku vzdelanie a kapacita inovovať, ktoré idú do veľkej miery ruka v ruke. V rámci inovácií sme skúmali ako inovačné podhubie a podmienky, ale aj inovačné výsledky ako napríklad patenty. No zaostávame na všetkých frontoch. Veľa sa hovorí o odlive ľudského kapitálu, ale aj o jeho nedostatočnej tvorbe doma. Vzdelanostná reforma je absolútne nevyhnutná, ale jej výsledky v reálnom ekonomickom teréne uvidíme najskôr o desať rokov. Musíme sa zamýšľať nad alternatívami. Relevantný ľudský kapitál potrebujeme skôr. Je niekoľko možností, páči sa nám takzvaná cross-over schéma napríklad medzi súkromnými inovatívnymi subjektami a univerzitami, ale zároveň treba vytvoriť atraktívne podmienky pre zahraničných pracovníkov a výskumníkov a lákať Slovákov zo zahraničia domov. V rámci GLOBSEC strategického dialógu k Plánu obnovy sme zorganizovali aj diskusiu k inováciám, ako by prostriedky z Plánu obnovy mali byť podľa lídrov zo súkromného, z verejného a tretieho sektora využité, aby si Slovensko vylepšilo svoju inovačnú pozíciu.
Minister financií Eduard Heger predstavil štyri základné piliere Plánu obnovy – zelená obnova, zdravotníctvo, školstvo a digitalizácia. Keby ste mali povedať nejaké konkrétne opatrenia, ktoré by bolo dobre zapracovať do daných oblastí, ktoré by to boli?
S danými štyrmi oblasťami môžem len súhlasiť, ale kľúčové sú aj už spomínané inovácie. Z môjho pohľadu je zásadnou prioritou digitalizácia súkromného sektora, vrátane malých a stredných podnikov. Týmto spôsobom by sme vedeli relatívne ľahko a rýchlo zvýšiť produktivitu v celej ekonomike, ale aj efektívnosť týchto subjektov, ako aj odolnosť. V takom prípade by počas ďalšej vlny teoreticky vedeli prejsť na digitálne platformy a nezasiahlo by to tak hlboko celý chod ekonomiky, ani zamestnanosť. Urobiť to však bude potrebné s podporou vlády, keďže malé a stredné podniky len ťažko budú mať na takúto zmenu dostatočné kapacity. Dôležitá je aj zelená obnova, v rámci nej sa GLOBSEC venuje napríklad renovácii budov. Potenciál pre renováciu budov je jasný. Je potrebné zvýšiť hospodársku aktivitu a zároveň prispieť k sektorovej dekarbonizácii. Najmä pre Slovensko je stavebný sektor kľúčom k dosiahnutiu cieľa zníženia emisií do roku 2030.