"Čaká sa ešte na súhlas Holandska a ďalších skeptických štátov s touto dohodou,“ povedal nemenovaný vysoko postavený predstaviteľ poľskej vlády pre agentúru Reuters. Holandsko doteraz hrozilo vetom pre prípad, že by podmienka dodržiavania zásad právneho štátu z dohovoru vypadla.
"Predbežne sme sa dohodli, ale sú tu nejaké tlaky,“ povedal poľský predstaviteľ, podľa ktorého vyjednávači chceli mať dohodu pod strechou ešte predtým, ako sa dnes v Bruseli začne summit EÚ.
O dohode medzi Varšavou, Budapešťou a Berlínom hovoril aj poľský vicepremiér Jarosław Gowin. "Sme doslova centimeter od dobrého kompromisu,“ zopakoval podľa televízie TVN 24 optimistické vyjadrenie maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý v utorok večer vo Varšave koordinoval postoj k nemeckému kompromisnému návrhu s poľským vedením.
Gowin, ktorého strana je najmenej euroskeptická z trojčlennej vládnej koalície, odmietol postoj "veto, alebo smrť“, ktorý presadzoval šéf nacionalistického zoskupenia Solidárne Poľsko Zbigniew Ziobro.
Orbán sa v utorok vo Varšave stretol s premiérom Mateuszom Morawieckým, vicepremiérom Jarosławom Kaczyńským, ktorý je ako vodca strany Právo a spravodlivosť najvplyvnejším poľským politikom, ako aj so Ziobrom a Gowinom. Morawiecki po stretnutí hovoril o tom, že nemožno vylúčiť nijaký scenár a že možno bude kvôli budúcemu rozpočtu potrebný ďalší summit EÚ, alebo dlhé mesiace vyjednávania.
Maďarsko a Poľsko blokujú schválenie bezprecedentného balíka peňazí v podobe nového sedemročného rozpočtu a krízového Fondu obnovy po koronavírusovej kríze. Brusel ich varoval, že ak svoj názor neprehodnotia, môže ich zvyšných 25 štátov únie z Fondu obnovy vynechať. Rozpočtový rámec však musí schváliť všetkých 27 členských krajín.
Budapešť a Varšava blokujú schválenie rozpočtu a s ním spojeného fondu s celkovým objemom vyše 1,8 bilióna eur v obave, že by im Brusel pre výhrady k stavu právneho štátu mohol vyplácanie úniových peňazí pozastaviť. Podľa diplomatického zdroja EÚ, na ktorý sa včera odvolalo poľské rádio RMF, summit EÚ by mal spresniť, akých záležitostí sa mechanizmus právneho štátu nebude dotýkať. Malo by ísť napríklad o oblasť rodinnej politiky a migrácie.
Ďalším ústupkom voči požiadavkám Budapešti a Varšavy by malo byť, že mechanizmus právneho štátu bude zmrazený ihneď potom, ako ho na summite schváli kvalifikovaná väčšina členských štátov. Maďarská a poľská vláda ho vzápätí budú môcť napadnúť na Súdnom dvore EÚ, a kým nepadne verdikt, mechanizmus podmieňujúci čerpanie úniových peňazí stavom právneho štátu by sa neuplatňoval.
"Verdikt bude možné očakávať najskôr v polovici roku 2022, čo znamená, že do nasledujúcich parlamentných volieb Orbánova vláda nebude musieť čeliť pozastaveniu peňažných tokov z EÚ,“ napísal maďarský portál 444.hu.