Maďarsko a Poľsko, ktoré nesúhlasia s mechanizmom podmieňujúcim čerpanie eurofondov dodržiavaním zásad právneho štátu, blokujú spoločný balík v hodnote vyše 1,8 bilióna eur, ktoré by mali členské krajiny čerpať v rokoch 2021 – 2027.
RTBF v tejto súvislosti upozornila, že ak bude blokáda oboch krajín, ktoré už majú aj podporu Slovinska, pokračovať aj po videosummite EÚ (10. a 11. decembra), Únia zrejme bude musieť prejsť na takzvané rozpočtové provizórium. To v praxi skomplikuje prácu eurokomisie, ktorá nebude schopná uvoľniť nové výdavky na rôzne programy, iniciatívy alebo núdzovú či humanitárnu pomoc.
Za tejto situácie EÚ od 1. januára bude musieť znížiť aj rozpočtové krytie mnohých už spustených európskych programov, čo okrajovo ovplyvní aj také oblasti, ako sú pomoc pre poľnohospodárov a rozvoj vidieka či európska humanitárna pomoc. Oveľa viac to pocítia programy ako Erazmus+, politika na podporu výskumu a predovšetkým kohézne fondy, z ktorých ťažia ekonomicky menej rozvinuté členské krajiny.
Prípadné pokračujúce veto však zabrzdí a oneskorí aj vyplácanie stimulačných investícií cez dohodnutý ozdravný fond v hodnote 750 miliárd eur. Aj to je dôvod, pre ktorý Európska komisia pracuje na hľadaní spôsobov, ako odblokovať stovky miliárd eur aj bez súhlasu Varšavy a Budapešti.
Podľa von der Leyenovej sa v tejto súvislosti spomína takzvaný dočasný mechanizmus, ktorý by v neskoršej fáze umožnil „reintegráciu“ oboch vetujúcich krajín, keď sa s nimi podarí dospieť k dohode v spornej otázke. Výhodou tohto prístupu by bolo, že Únia by sa nemusela uchýliť k medzivládnemu mechanizmu mimo platných európskych zmlúv. Rokovania s Poľskom a Maďarskom má na starosti nemecké predsedníctvo v Rade EÚ.