V záveroch, prijatie ktorých cez Twitter potvrdil Barend Leyts – hovorca predsedu Európskej rady Charlesa Michela – sa uvádza, že ak chce Únia dosiahnuť svoj hlavný cieľ – stať sa uhlíkovo neutrálnou do roku 2050 -, musí prijať aj ambicióznejšie klimaticko-energetické plány pre najbližšie desaťročie.
V tomto kontexte šéfovia štátov a vlád EÚ vo štvrtok diskutovali o návrhoch Európskej komisie, aby Únia do roku 2030 znížila emisie skleníkových plynov na svojom území o 55 percent oproti úrovniam z roku 1990 a prebrali aj možnosti opatrení, ktoré treba za týmto účelom prijať.
„Európska rada považuje za potrebné, aby revidované ciele boli dosiahnuté spoločne na úrovni celej EÚ a to za čo najmenších nákladov,“ uvádza sa v texte záverov zo summitu. V tomto dokumente je zdôraznené, že všetky členské krajiny sa v duchu férovosti a solidarity majú podieľať na tomto cieli, avšak pri zohľadnení ich národných špecifík.
Premiéri a prezidenti vyzvali Radu EÚ (zasadnutia na úrovni ministrov), aby začala pracovať na tejto agende a odporučili Európskej komisii, aby začala hĺbkové konzultácie s jednotlivými členskými krajinami s cieľom zistiť, aké sú národné špecifiká tej-ktorej krajiny a dopredu minimalizovať dopady opatrení vedúcich k znižovaniu emisií.
Tejto téme sa bude venovať aj decembrový summit EÚ (10.-11. decembra), počas ktorého lídri odobria konečný cieľ znižovania emisií do roku 2030. Informoval o tom po príchode na dvojdňový summit vo štvrtok popoludní aj predseda vlády SR Igor Matovič (OĽaNO).
„Chceme za desať rokov dosiahnuť zníženie emisií o 55 percent voči stavu z roku 1990. Je to samozrejme správny záväzok a správna debata, ale budem sa pýtať na to, že akým spôsobom to dosiahneme a kto to zaplatí. Lebo ak chceme byť oveľa viac zelenší, treba si položiť otázku, či o to viac nebudú znečisťovať životné prostredie krajiny, ktoré do Európy dovážajú tovar vyprodukovaný výrazne menej ekologicky,“ opísal situáciu Matovič.
Európsky parlament minulý týždeň vyzval na zníženie emisií CO2 do roku 2030 najmenej o 60 percent a niektoré európske politické skupiny presadzujú až ich 65-percentné zníženie za najbližších desať rokov. V decembri by už mali byť známe aj upravené vnútroštátne stanovené príspevky (NDC) pre revidovanú stratégiu znižovania emisií.
Vo štvrtok šéfovia štátov a vlád rokovali aj o brexite a stave rokovaní so Spojeným kráľovstvom o budúcej obchodnej dohode, v piatok ich čakajú debaty z oblasti zahraničnej politiky a spoločnej koordinácie postupov proti koronakríze a stratégii očkovania proti Covid-19.
Johnson má v piatok predstaviť ďalší postup v súvislosti s brexitom
Britský premiér Boris Johnson v piatok predstaví svoj ďalší postup v súvislosti s brexitom. Oznámil to vo štvrtok na Twitteri hlavný britský vyjednávač pre brexit David Frost. Frost na Twitteri vyjadril sklamanie zo záverov štvrtkových rokovaní medzi EÚ a Britániou. Frost je podľa svojich slov takisto prekvapený, že EÚ už nie je zaviazaná k „intenzívnej“ spolupráci s cieľom dosiahnuť dohodu o budúcich vzťahoch s Britániou.
Johnson v septembri určil 15. október za konečný termín na dosiahnutie dohody, píše agentúra Reuters. „Ak sa nedokážeme dohodnúť dovtedy, potom si nemyslím, že budeme mať dohodu o voľnom obchode, a mali by sme to akceptovať a ísť ďalej,“ povedal v septembri Johnson.
Lídri 27 členských krajín EÚ sa vo štvrtok na summite EÚ zhodli v názore, že doterajšie rokovania o budúcich vzťahoch so Spojeným kráľovstvom po brexite nie sú dostatočné na uzavretie politickej dohody. Londýn vyzvali, aby urobil potrebné kroky na jej uzavretie.
Británia vystúpila z EÚ 31. januára 2020 a nachádza sa v tzv. prechodnom období, ktoré potrvá do konca tohto roku. Británia a EÚ sa odvtedy snažia uzavrieť dohodu, ktorá bude upravovať ich budúce partnerské a obchodné vzťahy.