Bude sa šetriť či investovať? Únia rozpočet zatiaľ nemá

, 22.02.2020 00:00
summit EÚ, Pellegrini, Babiš, rozpočet
Slovenský premiér Peter Pellegrini s ďalšími troma premiérmi krajín visegrádskej štvorky pred rokovaním so šéfom Európskej rady Charlesom Michelom o viacročnom rozpočte EÚ. Autor:

Ide o peniaze. O viac ako bilión eur. Ambície Európskej únie sú do značnej miery na druhej koľaji, 27 členských štátov si v rokovaniach o dlhodobom rozpočte EÚ presadzuje vlastné priority.

Summit o finančnom rámci európskeho klubu na roky 2021 až 2027 sa začal už vo štvrtok. No krajiny do piatku dohodu nenašli.

Slovensko na mimoriadnej schôdzke v Bruseli pod vedením šéfa Európskej rady Charlesa Michela zastupoval premiér Peter Pellegrini. Na summit však meškal. Do Bruselu priletel až v piatok pred druhou ráno, keďže sa zúčastnil na predvolebnej televíznej debate. Slovenské pozície tak najprv prezentoval český premiér Andrej Babiš.

"Z politiky kohézie orientovanej na budúcnosť ťažia všetci. Skupina priateľov kohézie chce ambiciózny a moderný rozpočet pre celú EÚ,“ napísal Pellegrini na sociálnej sieti Twitter.

Predseda vlády spomenul viac ako 15 krajín, ktoré hovoria o potrebe zachovania kohéznych fondov na vyrovnávanie regionálnych rozdielov.

"Priority Slovenska sú správne. Je potrebné podporovať kohéziu, ktorá v našej krajine tvorí tri štvrtiny možných európskych zdrojov. Treba tlačiť na štrukturálne fondy určené na vyrovnávanie regionálnych rozdielov. Prekvapilo ma však, že premiér Pellegrini nebol na začiatku summitu, že ho zastupoval český predseda vlády,“ povedal pre Pravdu slovenský europoslanec Ivan Štefanec (KDH).

Skupiny a skupinky

Z priateľov kohézie sa na summite stali priatelia ambicióznej Európy. Zmenu mena skupiny vysvetlili tým, že im nejde len o eurofondy, ale o lepšie fungovanie EÚ. Medzi tieto štáty patrí visegrádska štvorka, ale aj Portugalsko a hlási sa k nim tiež Taliansko. Maďarský premiér Viktor Orbán v Bruseli uviedol, že je potrebné, aby bol rozpočet EÚ veľkorysejší. Portugalský predseda vlády António Costa v mene priateľov ambicióznej Európy predložil návrh finančného rámca na úrovni 1,3 percenta hrubého národného dôchodku únie. Toto podporuje aj Európsky parlament.

Uťahovanie opaskov, naopak, žiadajú Rakúsko, Holandsko, Dánsko a Švédsko. Krajiny striedmosti (F4 ako frugal countries) chcú rozpočet vo výške maximálne jedného percenta hrubého národného dôchodku EÚ, čo je niečo viac ako jeden bilión eur. Michel pred summitom navrhoval, aby sedemročný finančný rámec bol 1,074 % hrubého národného dôchodku únie, čo je 1,094 bilióna eur.

Na čo dať peniaze

V piatok sa nezmieriteľné skupiny snažili zblížiť nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron. Ani Paríž a Berlín však nemajú na všetko rovnaký názor. Nemecko má bližšie k úvahám o šetrení. Berlín však nechce prísť o svoj rabat, teda zľavy z príspevkov do rozpočtu. Pre Macrona, ale aj pre Slovensko, je zase veľkou prioritou zachovanie financovania spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Po viac ako 24 hodinách rokovaní v najrôznejších formátoch, keď už medzi novinármi aj diplomatmi v Bruseli kolovali vtipy o potrebe kúpiť si náhradnú spodnú bielizeň, dostali v piatok podvečer lídri krajín EÚ na stôl technický dokument Európskej komisie. Podľa neho by mal byť rozpočet vo výške 1,069 percenta hrubého národného dôchodku únie. Otázkou však je, čo všetko bude schopná EÚ financovať. Do roku 2050 chce únia dosiahnuť cieľ bezuhlíkovej ekonomiky. Potrebuje pokročiť v digitalizácii a chce byť silnejším geopolitickým hráčom. Bude preto potrebné hľadať nové spôsoby financovania. Môžu nimi byť peniaze z emisných povoleniek či zdanenie nerecyklovateľných plastov.

"O rozpočte sa rokuje už dva roky. Doteraz sa červené čiary jednotlivých krajín príliš nepohli. Je len jedna vec, ktorá sa zmenila. Vieme, že Británia sa už nebude podieľať na platbách. Takže, minimálne toto je potrebné vyriešiť, ak chce EÚ zachovať svoje programové ambície,“ povedal pre Pravdu Erik Jones, profesor európskych štúdií a medzinárodnej politickej ekonómie na Univerzita Johnsa Hopkinsa.

"Viac sa hovorí o dôležitosti vecí týkajúcich sa právneho štátu, ktoré vznikli v súvislosti s Poľskom a Maďarskom. A toto sa nevyrieši samo od seba. Skôr je možné, že podobnú konfrontáciu budú riešiť aj ďalšie krajiny. Okrem toho teraz už vieme, ako vyzerajú transatlantické vzťahy a závislosť Európy od USA ako garanta jej strategických záujmov. Dá sa hovoriť, že únia by mala robiť viac s menej peniazmi. Ale potom jej len môžem zaželať veľa šťastia,“ uviedol Jones.

#Európska únia #rozpočet EÚ
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku