Nadpriemerne využívajú peniaze EÚ štyri namiesto dovtedy piatich programov

19.02.2020 17:36
peniaze, bankovky, euro
Ilustračné foto. Autor:

Slovensko vyčerpalo v súčasnom programovom období 2014 - 2020 ku koncu januára vo všetkých jedenástich programoch, vrátane Programu rozvoja vidieka, spolu 4,731 miliardy eur, čo je 30,83 % z celkovej alokácie 15,344 miliardy eur.

Vyplýva to z údajov na portáli Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII). Zo súčasného sedemročného programového obdobia uplynulo skoro 86 percent času, podľa pravidla N+3 je možné využiť európske zdroje do konca roka 2023.

Čerpanie peňazí EÚ ku koncu januára medziročne vzrástlo o 1,310 miliardy eur (o 38,3 %) a miera čerpania o 8,71 percen­tuálneho bodu. V porovnaní so záverom minulého roka bolo využívanie európskych prostriedkov vyššie o 19,51 milióna eur (o 0,4 %) a úroveň o 0,12 percen­tuálneho bodu.

Objem 618 platných výziev a vyzvaní pri zdrojoch EÚ v závere januára dosiahol 17,560 miliardy eur (114,73 % z alokácie) a zakontrahované boli európske prostriedky vo výške 10,584 miliardy eur (68,98 %). Za riadenie a implementáciu eurofondov zodpovedajú ÚPVII s Centrálnym koordinačným orgánom pre túto oblasť a príslušné riadiace orgány programov na jednotlivých ministerstvách.

Ku koncu roka 2020 sa sleduje finančný míľnik v zmysle pravidla N+3 v objeme 1,480 miliardy eur. „Na základe stavu deklarovaných výdavkov k 31. januáru 2020 je pre jeho splnenie potrebné predložiť Európskej komisii výdavky v minimálnej výške 817,83 milióna eur,“ informovalo Ministerstvo financií SR. Tento míľnik pre rok 2020 splnili už tri operačné programy – Ľudské zdroje, Technická pomoc a Program spolupráce INTERACT III. Rezort financií je certifikačným orgánom pre desať programov, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pre Program rozvoja vidieka.

Nadpriemerne využívajú peniaze EÚ štyri namiesto dovtedy piatich programov – Technická pomoc 50,43 % (80,22 milióna eur zo 159,07 milióna eur), Program rozvoja vidieka 49,71 % (775,34 milióna eur z 1,560 miliardy eur), INTERACT III 43,98 % (17,33 milióna eur z 39,39 milióna eur) a Ľudské zdroje 36,81 % (816,77 milióna eur z 2,219 miliardy eur). Program Integrovaná infraštruktúra po spojení s programom Výskum a inovácie (pre slabé čerpanie v ňom hrozila opäť strata peňazí EÚ) klesol pod priemernú úroveň využívania zdrojov EÚ s podielom 28,26 % (1,716 miliardy eur zo 6,072 miliardy e­ur).

Program Integrovaná infraštruktúra po spojení s programom Výskum a inovácie (pre slabé čerpanie v ňom hrozila opäť strata peňazí EÚ) klesol pod priemernú úroveň využívania zdrojov EÚ s podielom 28,26 % (1,716 mld. eur zo 6,072 mld. eur).

Nedostatkami sú korupcia a administratíva

Hlavnými nedostatkami pri využívaní eurofondov na Slovensku sú vysoká miera korupcie na rôznych úrovniach, problémy s administratívnymi kapacitami, ich nedostatok či vysoká fluktuácia. Technicko-administratívne problémy pri výzvach súvisia s nedodržiavaním lehôt, ich komplikovaným obsahom, problémy sú aj pri verejnom obstarávaní a hodnotení projektov. Vyplynulo to z diskusného fóra s názvom Efektívne a férové manažovanie eurofondov, skúsenosť z Poľska, ktoré nedávno zorganizovalo občianske združenie Babrubylon. „Všetky problémy sú spôsobené zlým systémovým nastavením riadenia eurofondov,“ povedala expertka na eurofondy Katarína Rochovská.

„Kľúčovým problémom je vo viacerých prípadoch kvalita verejných obstarávaní predkladaných na riadiace orgány, alebo pripravenosť kapacít, ktoré tieto verejné obstarávania realizujú,“ upozornil odborník na verejné obstarávanie pri využívaní eurofondov Martin Jakubek. Pred výzvou podľa neho stoja aj kontrolné orgány, kde by nezaškodilo, aby sa medzi kontrolórmi zvyšoval podiel odborníkov majúcich za sebou aj prax z aktívneho verejného obstarávania. Zároveň navrhol vytvoriť systém krátkodobých stáží.

#eurofondy #EÚ #čerpanie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku