Brexitové straty bude ťažké zrátať

, 16.02.2020 09:00

Obe strany už hĺbia zákopy vlastných pozícií. Veľká Británia skončila členstvo v Európskej únii o polnoci 31. januára. Hoci vláda v Londýne už slovo brexit ani nechce používať, časť vplyvných britských euroskeptických médií je ho plná. Podľa nich už teraz vraj únia môže za to, keď sa do konca roka nenájde dohoda o nastavení obchodných vzťahov.

Obe strany načrtli, ako si to predstavujú, a prvé kolo rokovaní sa má konať už v marci. Británia a EÚ majú čas na vyjednávanie do konca roka. Lehotu je možné predĺžiť, ale to musí byť jasné najneskôr 30. júna. Londýn však tvrdí, že s ničím takým neráta.

Zmiernenie škôd

"Väčšina diskusií o brexite sa sústreďuje na ekonomické otázky. Z môjho pohľadu sú určite podstatné, ale nie sú najdôležitejšie,“ reagoval pre Pravdu politológ Colin Talbot z Cambridgeskej univerzity.

"Najväčšou stratou, ktorá súvisí z odchodom Spojeného kráľovstva z únie, je to, že Británia sa rozhodla opustiť najväčší a najúspešnejší projekt spolupráce medzi krajinami, ktorý sa podarilo vybudovať po druhej svetovej vojne. Mali sme tu storočia konfliktov, len v prvej polovici 20. storočia to boli dve obrovské vojny, ale Európa našla spôsob mierového spolunažívania a vzájomne výhodnej spolupráce. Je to experiment, ktorý sa vyvíja, a určite nie všetko, čo je jeho súčasťou, funguje. Ale určite je to lepšie, ako to, čo sme mali v Európe v minulosti. Británia je po odchode slabšia a oslabená je tiež únia. Na programe dňa je, aby sme našli spôsob, ako zmierniť škody,“ myslí si Talbot.

"Je mnoho vecí, ktoré sa po brexite dajú zarátať ako strata pre EÚ. Keď si mám vybrať jednu, tak sa oslabil politický symbolizmus. Platí model čoraz bližšej únie medzi ľuďmi Európy, ktorý je súčasťou Lisabonskej zmluvy. Odchodom jedného členského štátu sa však úplne narušil. Bezpochyby je to trpká porážka a sklamanie pre tých, ktorí sú oddaní európskej myšlienke a vidia v nej jediný skutočný a efektívny spôsob, ako môžu štáty EÚ fungovať v globalizovanom svete 21. storočia,“ uviedla pre Pravdu Carolin Rügerová, nemecká odborníčka na európsku politiku z univerzity vo Würzburgu.

Po brexitovom referende v júni 2016 eurofóbovia ako Nigel Farage hovorili, že odchod Británie je len začiatok, že sú štáty, ktoré sa pridajú. Podobné vyjadrenia zaznievali pri samotnom vystúpení Spojeného kráľovstva koncom januára.

Rügerová však pripomína, že v tejto chvíli nič nenasvedčuje tomu, že by na programe dňa boli ďalšie odchody. "Brexit nespustil žiadne domino. Rôzne prieskumy ukazujú, že podpora pre európsku integráciu sa, naopak, zvýšila a imidž EÚ je lepší, ako bol pred britským referendom,“ povedala odborníčka.

Brexitová kríza do istej miery pomohla nájsť EÚ jednotu, ktorá sa niekedy hľadá ťažko. Spoločný postup pri rokovaniach s Britániou si krajiny únie sľúbili na summite v Bratislave v septembri 2016. Pri vyjednávaniach sa naozaj podarilo zachovať jednotný prístup krajín, v čo mnohí pozorovatelia neverili.

Spoločný osud?

Profesor modernej európskej histórie z Nórskej univerzity pre vedu a technológiu Kristian Steinnes si myslí, že Británia a EÚ budú musieť ísť aj po brexite aspoň do istej miery spoločnou cestou.

"Z politického hľadiska Spojené kráľovstvo odchodom z únie prichádza o časť vplyvu. EÚ je silný blok. Hoci je Británia veľkou krajinou, nedá sa porovnať s úniou. Určite teraz bude Spojené kráľovstvo schopné konať samostatnejšie. Ale aj to bude mať svoju cenu, ktorá sa ani nebude dať vyčísliť. V niektorých oblastiach, ako sú bezpečnosť, obrana či policajné záležitosti, budú musieť EÚ a Británia spolupracovať. Spája ich spoločný osud, ktorý je predurčený aj ich geografickými pozíciami,“ uviedol pre Pravdu Steinnes.

Faktom však je, že bez ohľadu na to, aké dohody o budúcich vzťahoch EÚ a Británia uzatvoria, nebudú na úrovni členstva Spojeného kráľovstva v únii. Vláda premiéra Borisa Johnsona sa bude určite snažiť čo najrýchlejšie ukázať obyvateľom, že existuje život mimo EÚ. A on, samozrejme, existuje. Ak by však napríklad Británia rýchlo uzavrela dohodu o voľnom obchode s USA, tak by to malo vplyv aj na rokovania s úniou.

Dá sa očakávať, že Londýn a Brusel nájdu pri vyjednávaniach zhodu v otázkach obrany a bezpečnosti. Veď Británia patrí do NATO, je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN a jej globálnemu záberu sa vyrovná len málo európskych krajín. No brexitom naštrbené vzťahy môžu spustiť debatu, ktorá sa ešte nedávno zdala nepredstaviteľná. Z britských eurofóbnych kruhov totiž z času na čas zaznejú názory, že krajina by mala odísť zo Severoatlantickej aliancie. Napriek tomu ponúka Rügerová odvážnu predpoveď.

"Politológovia by mali byť v takých veciach opatrní, ale odvážim sa na to. Môžeme predpokladať, že brexit nie je definitívne zbohom, pretože generácie budúcich politikov rozhodnutie o ňom zmenia. Stále platí, čo hovoril Paul-Henri Spaak (belgický politik, ktorý stál pri zrode EÚ, pozn. red.). Tvrdil, že v Európe sú len dva typy krajín. Malé štáty a štáty, ktoré si ešte neuvedomili, že sú malé. Skôr či neskôr Británia pochopí, že sa to týka aj jej,“ vyhlásila Rügerová.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Brexit
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku