Dodal, že spolu s predsedami parlamentov Českej republiky, Rakúska, Chorvátska, Srbska a Čiernej hory hovorili na Bratislavskom hrade aj o užšej spolupráci národných parlamentov v oblasti nových výziev.
Podstatnú časť rokovania podľa Dankových slov venovali prístupu nových štátov do EÚ. Dodal, že sa tiež zaoberali novými výzvami, ako sú falošné správy či online priestor, ale aj zneužívanie médií a osobných informácií. „Digitálny priestor bol vytvorený preto, aby ľuďom slúžil, nie preto, aby ničil ich životy. Myslím si, že je to aj jedna z veľkých výziev pre EÚ,“ skonštatoval.
Predseda Poslaneckej snemovne českého parlamentu Radek Vondráček poznamenal, že vstup nových krajín do EÚ bude prínosom. V rokovaniach o vstupe Srbska a Čiernej hory do EÚ sa bude podľa jeho slov pokračovať a aj krajiny S3 sa budú snažiť presvedčiť ostatné štáty v iných formátoch. Zdôraznil tiež potrebu silnejšieho hlasu národných parlamentov v rámci EÚ.
Predseda rakúskej Národnej rady Wolfgang Sobotka podľa vlastných slov verí, že S3 vyslal jasný signál o potrebe rozšírenia EÚ a o dôležitosti intenzívnejšej spolupráce. Podobne ako ostatní lídri zdôraznil, že členské krajiny Únie potrebujú Európu, ktorá bude ochraňovať a spájať členské štáty.
Na rokovaní na Bratislavskom hrade sa zúčastnil aj predseda chorvátskeho parlamentu Gordan Jandrokovič, predseda čiernohorského parlamentu Ivan Brajovič a predsedníčka srbského parlamentu Maja Gojkovičová.
Slavkovský formát predstavuje platformu regionálnej spolupráce. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na svojom webe priblížilo, že formát sa zameriava najmä na spoločné projekty troch susediacich krajín – Slovenska, Česka a Rakúska, ale aj na vzájomnú výmenu informácií a koordináciu postojov k aktuálnemu dianiu v Európskej únii. Od 1. júla 2019 do 30. júna 2020 má líderstvo v S3 Slovensko.