Vyplýva to z analýzy Katedry politológie Filozofickej fakulty UK. Jej autori Marta Králiková, Aneta Világi a Pavol Baboš porovnávali volebné programy, vystúpenia lídrov strán v televíznych diskusiách a ich prejavy na sociálnej sieti Facebook.
Štúdia ukázala, že sklon k mäkkému euroskepticizmu majú Sme rodina a SaS. Smer, Most-Híd, KDH, Za ľudí a PS/Spolu podporujú ďalšiu, postupnú integráciu EÚ. Ani jedna z veľkých strán nie je eurofederalistická. OľaNO a SNS politológovia nezaradili do žiadnej kategórie vzhľadom na rozpory medzi ich programami a diskusiami na Facebooku.
Podľa politológa Baboša sa veľa debatuje o prioritách Slovenska v rámci EÚ a čo je potrebné si vybojovať. "Ale nesmie to byť diskusia len o peniazoch. Príde čas, keď budeme dostávať z únie menej prostriedkov,“ povedal pre Pravdu Baboš. "Málo sa hovorí o hodnotovej príslušnosti Slovenska k EÚ a prečo je to dôležité,“ doplnila Králiková.
Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko tvrdí, že v pondelok zverejnený prieskum Eurobarometer ukazuje, akoby bola nálada na Slovensku pesimistickejšia. "Zvýšila sa však dôvera v EÚ a je menej takých ľudí, ktorí ju takpovediac nemajú radi. Otázkou je, či diskusia o Európe nie je práve tým, čo by mohlo voličov osloviť,“ poukázal včera Miko na skutočnosť, že na Slovensku sa už koncom februára konajú voľby.
Ako teda chcú politické strany napĺňať svoje predstavy týkajúce sa fungovanie EÚ? Aj na túto otázku sa snažili odpovedať ich zástupcovia v debate Európska politika povolebného Slovenska. Smer zastupoval Peter Kmec, OľaNO Eduard Heger, Za ľudí Tomáš Valášek a PS/Spolu Ivan Štefunko. Organizátori pozvali štyri strany s najvyššími preferenciami v predvolebných prieskumoch. Vynechali ĽS SN, ktorá ani neodpovedala na otázky štúdie Euractivu Európska agenda v slovenských voľbách 2020.
"Stále platí, že v predvolebnej kampani sú témy súvisiace s EÚ veľmi málo viditeľné. Ale predsa sú už na Slovensku strany, ktoré cielene hovoria, že sú proeurópske a rozvoj krajiny jednoznačne spájajú s úspešnosťou únie,“ povedala pre Pravdu Zuzana Gabrižová, šéfredaktora Euractivu, ktorá moderovala debatu zástupcov politických subjektov.
"V zahraničnej politike v Európe sme si nevšimli, že nás začali predbiehať veľké krajiny. EÚ musí byť asertívnejšia, ale to neznamená, že si to vyžaduje vyššiu mieru integrácie,“ povedal v diskusii Heger.
Podľa Štefunka je PS/SPOLU za to, aby EÚ o zahraničnopolitických otázkach rozhodovala kvalifikovanou väčšinou, nie konsenzom ako teraz. "Je to práve preto, aby bola únia akcieschopnejšia. Aj Američania žiadajú od Európy, aby dokázala riešiť vlastné problémy,“ myslí si Štefunko.
"Musíme si v EÚ vyjasniť, čo v skutočnosti chceme od spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky únie. Treba napnúť svaly, najmä čo sa týka rokovaní o obchodných dohodách. EÚ je v tejto oblasti momentálne v defenzíve,“ uviedol Kmec.
"Slovensko potrebuje jasnú európsku víziu. Už v tomto prvom kroku teraz zlyhávame. Musíme si definovať, akú EÚ chceme, aby sme aj my Slováci mohli žiť v prosperujúcom, stabilnom a fungujúcom štáte,“ povedal Valášek.