Hovorca rezortu diplomacie Boris Gandel túto informáciu odmietol komentovať. Vučič v rozhovore ďalej uviedol, že takú možnosť nemôže momentálne vylúčiť ani potvrdiť, avšak osoba, ktorá bude mediátorom, bude podľa jeho slov „určite pod silným vplyvom“ Nemecka.
Lajčák je však podľa srbského lídra „skúsený a inteligentný človek so skvelým vzdelaním, ktorý má dobrý vzťah s Berlínom“.
EK: Sú to len špekulácie
Nomináciu Lajčáka za osobitného vyslanca pre dialóg Belehrad – Priština vníma Európska komisia (EK) ako špekulácie, ku ktorým sa nebude vyjadrovať. Týmito slovami zareagoval v piatok hovorca EK Peter Stano na článok srbského denníka Blic, podľa ktorého by minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák mohol získať funkciu osobitného vyslanca EÚ pre rokovania medzi Belehradom a Prištinou.
Peter Stano, hovorca vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Josepa Borella, počas tlačového brífingu s európskymi novinármi v Bruseli odkázal, že exekutíva EÚ v tejto chvíli nechce komentovať žiadne špekulácie na túto tému.
Stano pripomenul, že v posledných týždňoch sa v médiách objavilo viacero správ a článkov o tejto pozícii, ako však dodal, zatiaľ je predčasné o tom hovoriť. „Vnímame to ako špekulácie. A len čo Európska komisia prijme nejaké rozhodnutie v tejto veci a preskúma potrebné procedúry, bude o tom verejne informovať,“ uviedol.
Slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (SPOLU-OD), ktorý je spravodajcom Európskeho parlamentu (EP) pre Srbsko a šéfom Delegácie EP pre Čiernu Horu, potvrdil, že o uvedenej pozícii sa v diplomatických kruhoch hovorí už dlhšie. Dodal, že sa o nej diskutovalo v týchto dňoch aj v Belehrade.
Bilčík vo štvrtok sprevádzal eurokomisára pre susedskú politiku a rozširovanie Olivera Várhelyiho na pracovnej ceste do Srbska, ktorej cieľom bolo vysvetliť srbskej strane nový návrh eurokomisie na zmenu metodiky prístupového procesu.
„Myslím, že v európskych inštitúciách panuje vcelku široká zhoda, že takéhoto diplomatického sprostredkovateľa potrebujeme, ak chceme, aby dialóg medzi Belehradom a Prištinou priniesol skutočné výsledky. Zatiaľ však nie je jasné, kedy tohto sprostredkovateľa v EÚ schválime a kto sa ním stane,“ dodal Bilčík.
Dialóg Belehrad – Priština
Poslanec zároveň pripomenul, že je nevyhnutné obnoviť strategický dialóg medzi Prištinou a Belehradom a nájsť spôsob, ako sa udržateľne dohodnúť na fungovaní budúcich vzťahov medzi týmito dvoma hlavnými mestami.
„Dnes je tam veľký konflikt, je tam veľa otvorených praktických otázok, ktoré sa dotýkajú aj Albáncov, aj Srbov v tomto regióne. Verím, že ruka v ruke s tou novou metodikou rozšírenia dôjde aj k procesu stabilizácie a riešenia tých dlhodobých, dnes v podstate zamrznutých konfliktov,“ opísal situáciu, ktorá sa podľa neho primárne dotýka vzťahov Srbska a Kosova, ale ktorá bude mať dosah aj na budúcnosť Bosny a Hercegoviny.
S odkazom na Bosnu a Hercegovinu skonštatoval, že ide o krajinu, ktorá má problém fungovať, lebo základné štátne inštitúcie sa po voľbách formujú dlhé mesiace a rozhodovací proces je zdĺhavý alebo viazne.
Bilčík aj pri dialógu Belehrad – Priština, aj pri vzťahoch s Bosnou a Hercegovinou vníma ako dôležitú aj parlamentnú dimenziu európskej diplomacie. Lebo ak je snaha posúvať sa vpred v doterajších problémoch, tak bez fungujúcich parlamentných demokracií to nepôjde, pričom netreba zabúdať, že vždy sú to národné parlamenty, ktoré musia schváliť akúkoľvek dohodu upravujúcu vzájomné vzťahy.