Začatie prístupových rokovaní s balkánskymi krajinami podporuje drvivá väčšina európskej dvadsaťsedmičky vrátane Slovenska. Niekoľko štátov na čele s Francúzskom ich však podmieňuje zmenou kritérií prístupového procesu. Vlani v jeseni tak EÚ nesplnila sľub Albánsku a Severnému Macedónsku, ktoré splnili podmienky začatia prístupových rokovaní. Spustenie procesu zablokoval francúzsky prezident Emmanuel Macron. Francúzsko následne predložilo svoj podnet na reformu, ktorý ráta s rozdelením celého procesu do viacerých krokov. Navrhovalo tiež, aby sa celý proces mohol v akomkoľvek štádiu vrátiť na úplný začiatok, ak kandidátska krajina prestane plniť niektoré kritérium.
Návrh Európskej komisie do istej miery zohľadňuje požiadavky Paríža. Podľa eurokomisára pre rozširovanie Olivéra Várhelyiho, ktorý včera predstavil návrh Bruselu, cieľom Európskej komisie zostáva rozšírenie EÚ o šesť balkánskych štátov. „Musíme dať jasne najavo, že keď niektoré krajiny prestanú plniť požiadavky alebo zvrátia prijaté reformy, aj my sa môžeme vydať opačným smerom,“ vyhlásil Várhelyi.
Rozšírenie o šesť krajín – Srbsko, Čiernu Horu, Albánsko, Severné Macedónsko, Kosovo a Bosnu – je podľa eurokomisára naďalej cieľom Bruselu. So Srbskom a Čiernou Horou sa prístupové rokovania vedú, Kosovo a Bosna majú štatút potenciálnych kandidátov a od začatia rokovaní ešte ďaleko.
Otázne je, či návrh Bruselu bude Macronovi stačiť na to, aby na marcovom summite EÚ súhlasil so začatím rokovaní s Albánskom a so Severným Macedónskom. Francúzska ministerka pre európske záležitosti Amélie de Montchalinová začiatkom týždňa povedala, že plán eurokomisie vníma Paríž pozitívne. Macrona však čakajú na budúci mesiac komunálne voľby a obáva sa, že v predvolebnej kampani krajná pravica zneužije tému rozširovania EÚ.
Väčšina členských štátov vrátane Nemecka podporuje čo najrýchlejšie začatie prístupových rokovaní s oboma balkánskymi krajinami a je ochotná súhlasiť s reformou prístupového procesu. Žiadajú však, aby Paríž prestal rokovania blokovať aj v prípade, ak by sa nové pravidlá do marcového summitu nestihli schváliť. Začatie prístupových rokovaní presadzuje aj šéf Európskej rady Charles Michel a šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Mnohí upozorňujú, že ak EÚ nebude konať a nevyjde v ústrety dvom balkánskym štátom, ktoré urobili podstatné reformy, potom v susedstve EÚ získajú väčší vplyv také sily ako Rusko, Čína, Turecko alebo štáty Perzského zálivu.
Portál Politico komentoval nový plán Bruselu ešte pred jeho zverejnením ako plán, ktorý ponúka pár mrkiev navyše a väčšie palice. Členské štáty by napríklad mohli rozhodnúť o odložení rokovaní, prípadne o ich celkovom pozastavení, ak kandidátska krajina stagnuje alebo zvrátila dosiahnutý pokrok v kľúčových otázkach. Vlády členských štátov by mali viac hovoriť do posudzovania kandidátov v ich pokroku v približovaní sa štandardom EÚ, čo je teraz hlavne úlohou Európskej komisie. Kandidátske krajiny by zároveň mali mať výhodu vyšších predvstupových investícií z eurofondov.
Plán, ktorý má podtitul „dôveryhodná perspektíva EÚ pre západný Balkán“, však neznamená veľkú zmenu v terajšom systéme prístupových rokovaní. „Nikdy sme nepovedali, že chceme prísť s niečím úplne novým,“ povedal pre Politico eurokomisár Várhelyi