Zmäkčí EÚ sankcie proti Rusku?

, 05.02.2020 11:00

Pošramotené vzťahy medzi Európskou úniou a Moskvou sa možno začnú v tomto roku naprávať. Nedá sa totiž vylúčiť, že európska dvadsaťsedmička zmierni protiruské sankcie. „Ak by sa tvrdý postoj EÚ zmenil, prejavilo by sa to zrejme postupným zmäkčovaním sankcií," povedal pre Pravdu vysokopostavený diplomat z Európskej komisie.

Od zvolenia Volodymyra Zelenského za ukrajinského prezidenta funguje medzi Kyjevom a Moskvou nielen lepšia komunikácia, došlo už aj ku konkrétnym vzájomne ústretovým krokom. Ukrajina a Rusko si vymenili zajatcov. Ich vzťahom zároveň prospelo, že sa napriek obavám nakoniec dohodli na pokračujúcom tranzite ruského plynu cez ukrajinské územie smerom do EÚ.

„Zvažovanie zmäkčenia sankcií bude závisieť v prvom rade od plnenia minských dohôd, ktoré slúžia na vyriešenie konfliktu v Donbase. Zatiaľ je namieste opatrný optimizmus, lebo vzťahy Zelenského s Vladimirom Putinom sú neporovnateľné iné, ako mal šéf Kremľa s jeho predchodcom Petrom Porošenkom," konštatoval nemenovaný diplomat z Bruselu.

Video: Aký je postoj Slovenska k protiruským sankciám? Premiér Peter Pellegrini (Smer) tvrdí, že musíme vidieť ich účinok a prínos.

Jedným z dôkazov je to, že sa v decembri 2019 obnovil takzvaný normandský formát s účasťou lídrov Ruska, Ukrajiny, Nemecka a Francúzska. Zelenskyj a Putin sa na okraj stretnutia v Paríži dokonca rozprávali aj medzi štyrmi očami.

Diplomat, ktorý si neželá byť menovaný, pokračoval, že nezanedbateľnú úlohu môže zohrať nový predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý nahradil Donalda Tuska: „Uvidíme, ako sa bude pozerať na sankcie, ale usudzujem, že sa nestane taký neústupčivý, ako bol Tusk."

Michel pred dvomi rokmi vo funkcii belgického premiéra prízvukoval, že sankcie nie sú cieľom samy osebe. „Sú nástrojom na dosiahnutie dialógu. Som zástanca inej stratégie s Ruskom. Na európskej úrovni si zrejme treba zvoliť iný prístup, s dialógom s Ruskom o iných témach," citovala ho vtedy stanica RTBF.

V4 nie je jednotná

Krajinám visegrádskej štvorky chýba zhodný názor na sankcie. Český premiér Andrej Babiš nedávno pre Pravdu o nich povedal, že závisia od toho, ako Moskva naloží s Krymom, pričom celkovo podľa neho zatiaľ kroky Ruska nie sú presvedčivé. Najtvrdší postoj má Poľsko.

Naopak, slovenský premiér Peter Pellegrini poukazuje na to, že sankcie neprinášajú želaný efekt, a ako uviedol pre Pravdu, preto bude v budúcnosti namieste hovoriť, ako ďalej so sankciami. Na ich adresu zaznieva opakovane silná kritika od predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána.

Denník Pravda poslal e-mail jeho hovorcovi Zoltánovi Kovácsovi s otázkou, či by únia mohla začať uvažovať o prípadnom zmäkčení sankcií, alebo by malo všetko zostať nezmenené. Odpoveď poskytol Štátny sekretariát pre medzinárodnú komunikáciu a vzťahy Úradu vlády Maďarskej republiky: „Maďarsko má osobný záujem na zlepšení spolupráce medzi Západom a Ruskom," zdôraznil v úvode.

Reakcia pokračovala slovami, že zároveň ak budú dobré vzťahy medzi NATO a Moskvou, Budapešť z toho môže profitovať. „Maďarsko je členský štát únie a aliancie, čo nevylučuje politickú spoluprácu s Ruskom v určitých veciach," konštatoval sekretariát.

Export zo Slovenska a vplyv sankcií

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (MH SR) tvrdí, že nie je možné vyčísliť oddelene mieru vplyvu každého z faktorov na poklesy obchodného obratu medzi našou krajinou a Ruskou federáciou (RF).

„Vývoj vzájomného obchodu medzi SR a RF od roku 2014 určovalo viacero významných faktorov, medzi ktoré je možné zaradiť okrem sankcií EÚ a odvetných opatrení proti únii aj výrazný pokles svetových cien energetických surovín, ktoré sú významnými vývoznými artiklami RF. Ďalej následný pokles príjmov a potrebu znižovania výdavkov ruského štátneho rozpočtu, znehodnotenie rubľa voči euru a americkému doláru a následný pokles kúpyschopnosti ruských firiem aj domácností," uviedol pre Pravdu odbor komunikácie MH SR.

Podľa rezortu hospodárstva spoločným výsledkom týchto faktorov v rokoch 2014 – 2016 bolo na jednej strane zníženie hodnoty importu SR z RF (dovážame predovšetkým energonosiče) a na druhej strane zníženie exportu SR do RF.

„Zníženie nášho vývozu do Ruska v určitej obmedzenej miere priamo definoval aj ruský zákaz dovozu poľnohospodárskych tovarov a potravín z EÚ," poznamenalo MH SR. Následne poukázalo na to, že vďaka stabilizujúcej sa cenovej úrovni ropy a zemného plynu, ako aj čiastočnému posilneniu kurzu rubľa, sa od roku 2017 vzájomný obchod SR s RF vyvíja priaznivo: „V rokoch 2017 aj 2018 boli tempá rastu obchodného obratu Slovenska s Ruskom vyššie ako desať percent (11,9 %, respektíve 18,1 %)."

Merkelová je pod tlakom

Nemecko dopláca na sankcie najviac spomedzi členských štátov EÚ. Kancelárka Angela Merkelová sa preto ocitá pod tlakom, aby zmenila postoj. Nielen od veľkopodnikateľov, aj z vlastného politického tábora.

Napríklad saský premiér Michael Kretschmer povedal pre denník Bild, že si želá zlepšenie vzťahov s Ruskom, a preto treba sankcie zrušiť. Podobne sa vyjadril aj pre mediálny dom RedaktionsNetzwerk Deutschland: „Keď nejaký nástroj nefunguje, treba potom uznať, že je zlý. Sankcie neprispeli k nastoleniu mieru. Uškodili podnikom vo východnom Nemecku."

Dosah na export členských štátov únie

  • Keď Rakúsky inštitút ekonomického prieskumu na jeseň 2017 vypracoval analýzu na objednávku Európskeho parlamentu, dospel k záveru, že vývoz z EÚ do Ruska klesol v roku 2016 na 72 miliárd eur v porovnaní so 120 miliardami eur spred štyroch rokov. Hlavnými príčinami boli sankcie proti Rusku a jeho odvetné embargo na dovoz potravín.
  • Približne 40 percent poklesu objemu exportu bolo podľa ústavu dôsledkom zavedenia hospodárskych sankcií zo strany únie. Najväčšiu ujmu jednoznačne utrpelo Nemecko – viac ako 11 miliárd eur. Inštitút odhadol, že slovenské straty v období 2014 – 2016 dosiahli zhruba 590 miliónov eur.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#sankcie #Rusko #EÚ
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku