Obed za niekoľko miliárd? EÚ delí rozpočet

Bol to možno obed za niekoľko miliárd. V Bruseli sa slovenský premiér Peter Pellegrini stretol s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom. Témou obedovej schôdzky bol finančný rámec Európskej únie na roky 2021 až 2027.

04.02.2020 17:00
Peter Pellegrini / Charles Michel / Foto: ,
Slovenský premiér Peter Pellegrini s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom, Brusel 4. februára 2020
debata (24)

Michel má tento týždeň na programe až 18 stretnutí s predstaviteľmi členských krajín EÚ na úrovni predsedov vlád či prezidentov. Svedčí to o jeho snahe dosiahnuť dohodu o rozpočte.

Hľadanie miliárd

Slovensko bude vzhľadom na svoj ekonomický rozvoj a odchod Británie platiť do rozpočtu únie viac. Zároveň však chce, aby v EÚ zostali prostriedky na politiku súdržnosti. Tento plán cez víkend podporil aj summit Priateľov kohézie v portugalskej Be­je.

"Zaznel tam jasný hlas 17 krajín, ktoré majú názor na krátenie eurofondov a kohéznej politiky. Na druhej strane sme mohli zaregistrovať aj akoby jasnú odpoveď veľkých krajín a čistých prispievateľov, ktorí majú úplne opačný postoj. Chceme byť konštruktívnym partnerom, ale musíme bojovať za záujmy Slovenskej republiky a vyjednať pre ňu čo najlepšie podmienky,“ povedal v Bruseli novinárom premiér Pellegrini.

"Myslím, že tých niekoľko desiatok miliárd eur, o ktoré by sa mala znížiť kohézna politika, sa určite dá nájsť primeranými škrtmi v iných politikách, o ktorých si niekto teraz myslí, že by mali byť financované výraznejšie,“ povedal Pellegrini.

Viaceré kohézne krajiny v súvislosti s úsporami hovoria o príliš veľkej administratíve EÚ. Ale aj o možných škrtoch v centrálne riadených programoch ako Erasmus, čo by sa však dotklo vzdelávania a vedy, a šetrení v oblasti obrany a bezpečnosti, na ktorú únia po dlhých rokoch konečne začala dávať vyšší dôraz.

Európska komisia navrhla sedemročný rozpočet vo výške 1,11 percenta hrubého národného dôchodku, teda vyjadrené v záväzkoch na úrovni 1,135 bilióna eur. V súčasnom období 2014 až 2020 môže Slovensko cez európske fondy a Program rozvoja vidieka získať viac ako 15 miliárd eur. V rámci nového rozpočtu by to bolo o 21,7 percen­ta menej.

Medzi jednoznačných odporcov zvyšovania finančného rámca patria Holandsko, Fínsko a aj Rakúsko; Nemecko sa zdá byť flexibilnejšie. Michel na 20. februára zvolal mimoriadny summit, ktorý sa bude zaoberať finančným rámcom. Už teraz sa v diplomatických kuloároch hovorí, že predseda Európskej rady urobí všetko pre úspech naplánovanej schôdzky. Bude to asi akési finančné konkláve, keďže Michel je vraj ochotný v Bruseli lídrov členských štátov zdržať tak dlho, až kým sa nedohodnú.

"Očakávam, že plánovaný mimoriadny summit bude patriť medzi komplikovanejšie,“ povedal Pellegrini. Predseda vlády sa začiatku schôdzky nezúčastní vzhľadom na plánovanú televíznu predvolebnú politickú debatu. Zastupovať by ho mal český premiér Andrej Babiš.

Rozmenené na drobné

"Bez ohľadu na to, aká vláda bude pri moci, tak kľúčovou prioritou pre Slovensko je, aby sa našla dohoda o viacročnom finančnom rámci čo najskôr. Je to preto, aby sme dokázali naplánovať využitie finančných prostriedkov do roku 2027. Nie je to teda len o dosiahnutí dohody, ale oveľa podstatnejšie je, aby sme ju dokázali potom rozmeniť na drobné,“ povedal pre Pravdu europoslanec Vladimír Bilčík (PS/Spolu).

Podľa neho slovenské vlády dlhodobo zlyhávali v schopnosti čerpať eurofondy. "Opäť diskutujeme o tom, koľko prostriedkov Slovensku prepadne, lebo ich nedokáže vyčerpať. Máme obrovský problém využiť peniaze, ktoré sme si s ťažkosťami vyrokovali. Je to veľká domáca úloha pre budúcu vládu. Keby sa podarilo vo februári vytvoriť rámcovú dohodu, bola by to dobrá správa pre úniu aj pre Slovensko.

Je dobré, že predseda Európskej rady zvolal summit. Dúfam, že má aj plán na to, aby bol úspešný. V opačnom prípade bude veľmi náročné dosiahnuť dohodu počas chorvátskeho predsedníctva Rady EÚ a posunie sa to na druhý polrok. Nemecké predsedníctvo však bude veľmi tlačiť čas, pretože už sa bude končiť rok 2020,“ uviedol Bilčík.

Ak o konečnej podobe rozpočtu bude rokovať Berlín, bude to veľmi zaujímavé vzhľadom na nemecké národné priority. "Potrebujeme dohodu, ale šanca, že sa ju teraz podarí dosiahnuť, je skôr menšia ako väčšia,“ myslí si slovenský europoslanec.

"Sme svedkami náročného boja, ktorý sa týka celkového rozdelenia objemu financií. Peňazí je menej vzhľadom na odchod Británie. Ale je snaha zachovať rozpočet na súčasnej úrovni. V europarlamente dokonca hovoríme, aby bol vyšší. Potrebujeme viac spoločných európskych peňazí, aby sme účinne bojovali s problémom klimatickej núdze, aby sme riešili bezpečnosť EÚ.

Problémov za našimi hranicami je oveľa viac, ako ich bolo pred desiatimi rokmi. Preto si myslím, že rozpočet by mal byť vyšší. Budeme svedkami ešte veľkej debaty s tými krajinami, ktoré do rozpočtu platia viac. V zásade existuje politická zhoda, že je potrebné riešiť výpadok britského príspevku. Zároveň však predpokladám, že peňazí na kohéznu politiku bude menej, pokiaľ nedôjde k nejakému rapídnemu navýšeniu rozpočtu,“ povedal Bilčík.

Šéf Inštitútu pre európsku politiku – EUROPEUM Vladimír Bartovic tvrdí, že je prirodzené, že krajiny, ktoré čerpajú eurofondy, sa spájajú. "Keby neskúsili spoločný postup, asi by pri rozdeľovaní rozpočtu dopadli zle. Je to taktika, aby výsledok nebol ešte horší, ako návrh eurokomisie. To je však asi maximum, čo môžu dosiahnuť,“ povedal pre Pravdu expert na európsku politiku Bartovic.

© Autorské práva vyhradené

24 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Brusel #Peter Pellegrini #Charles Michel #rozpočet EÚ