Foto: SITA
Čo znamená brexit? Čo sa zmení, respektíve nezmení 1. februára na vzťahoch Európska únia – Veľká Británia?
Je to zásadná zmena. Británia prestane byť členskou krajinou EÚ. Schválená dohoda o vystúpení však znamená, že z praktického hľadiska by sa minimálne najbližších 11 mesiacov nemalo meniť v zásade nič. Týka sa to občanov aj podnikateľov. Mali by sme fungovať tak, akoby Británia stále bola členskou krajinou EÚ. Zároveň sa však začnú rokovania o zmluve, ktorá upraví naše budúce vzťahy. Poznáme výrok britského premiéra Borisa Johnsona, že Británia vystupuje z únie, ale neodchádza z Európy. Myslím si, že by to de facto ani nebolo možné. Sme prepojení politicky, ekonomicky, občiansky, z obchodného aj bezpečnostného hľadiska. Rokovania o vzťahoch by sa mali začať v marci, vo februári by mala Rada pre všeobecné záležitosti schváliť mandát, ktorý predloží Európska komisia.
Bude to teda podobný postup ako pri rokovaniach o rozvodovej dohode?
V prípade, že Británia povie, ako chce spolupracovať s EÚ, tak bude dobré, keď aj európska dvadsaťsedmička bude mať predstavu, kde by sme sa mali do 31. 12. 2020 dostať. Bude to však možno zložitejšie ako rokovania o zmluve o vystúpení Británie. Počas týchto vyjednávaní bolo len potrebné nájsť spôsob, ako sa rozídeme. Teraz budeme rokovať o niečom novom.
Ako to bude vyzerať?
Ak to rozdelíme, tak dohoda by mohla mať tri časti. Prvá súvisí s ekonomickými otázkami. Chceli by sme dosiahnuť čo najlepšiu možnú dohodu. Takú, z ktorej by nevyplývali žiadne clá, tarify ani vzájomné obmedzenia pre obchod. Je to jedna z kľúčových vecí vzhľadom na to, ako sú Británia a EÚ prepojené. Pre Slovensko je to veľmi dôležité. V prípade, že sa nedohodneme, ekonomicky to pocítime. Patrí pod to aj otázka dopravy. Slovensko nemá národného leteckého prepravcu. S Britániou nás letecky bude spájať asi dopravca z tretej krajiny. Je preto potrebné, aby obsah leteckých slobôd v leteckej doprave bol čo najširší. Druhá veľká oblasť súvisí s právami občanov. Je to a bude to pre nás veľmi dôležitá otázka. Od 1. februára sa ani pre Slovákov v Británii v zásade nič nemení. Chcel by som však zdôrazniť, že by bolo dobré, aby všetci využili možnosť registrácie v britskom systéme. Čím skôr, tým lepšie. Je veľká pravdepodobnosť, že ich práva sa zachovajú aj po 1. januári 2021. Samozrejme, je nevyhnutné podrobne sledovať nový britský migračný zákon. Táto legislatíva nejakým spôsobom zadefinuje prípadné obmedzenia.
Z toho, čo hovorí britská vláda, je jasné, že k tomu dôjde.
Vieme, že Briti si chcú do určitej miery regulovať migračný systém. Keby to nechceli, tak mohli zostať v EÚ. Je potrebné si povedať si jednu vec. Bez ohľadu na to, aké rozhodnutie sa zrodí, veci sa zmenia. Británia bude partnerom EÚ. Ale neexistuje možnosť, že by sa zachovali všetky veci, ktoré robili zo Spojeného kráľovstva člena únie. Na to sa musí každý pripraviť. Budeme sa na to zameriavať pri rokovaniach a aj pri informovaní verejnosti.
Hovorili ste o troch častiach dohody. Aká je tá posledná?
Tretí veľký balík, o ktorom budeme rokovať, je spolupráca s Britániou v oblastiach, ako sú zahraničná politika, bezpečnosť, boj s terorizmom či organizovaným zločinom. Sú krajiny, ktoré sú za to, aby sme našli model čo najužšej spolupráce s Londýnom. Ale existujú štáty, ktoré tvrdia, že to nie je potrebné. Osobne si myslím, že pre Slovensko by bolo dobré, keby sme zachovali v týchto oblastiach čo najužšiu mieru spolupráce. EÚ stráca odchodom Británie jadrovú veľmoc a stáleho člena Bezpečnostnej rady. Únia príde o krajinu, ktorá má obrovské kapacity v monitorovaní a vyhodnocovaní bezpečnostnej situácie a patrí medzi lídrov v oblasti umelej inteligencie. Britským partnerom však prízvukujeme, že pri všetkých témach chceme zachovať jednotu dvadsaťsedmičky.
Podarí sa to?
Ako som už spomínal, rokovania budú zložitejšie. Je to aj preto, že budú odrážať individuálne záujmy členských štátov. Každá krajina môže klásť dôraz na niečo iné. Napríklad máme šesť prihraničných štátov s Britániou. Bude pre ne mimoriadne dôležité, aby sme našli spôsoby komunikácie a vybavovanie vecí na hraniciach. Aj keď sa dohodneme na voľnom obchode, už to nebude to isté, čo doteraz. Bude potrebné hľadať čo najmenej bolestný a byrokratický systém, ako tovary a služby budú predchádzať z jedného obchodného priestoru do druhého. Pre ďalšie krajiny bude dôležitá otázka rybolovu. Jej vyriešenie vôbec nebude jednoduché. Najdôležitejšie bude, aby sa pri presadzovaní jednotlivých priorít zachovala solidarita medzi členskými štátmi. Pre Slovensko sú priority pochopiteľné. Komfort 100-tisíc Slovákov, ktorí žijú v Británii. Aby sme získali záruky, že v zásade naďalej budú môcť pracovať a študovať v krajine a využívať výhody, ktoré dnes majú ako občania EÚ. Druhou dôležitou vecou je obchod. Je potrebné, aby naši podnikatelia boli pripravení na rôzne scenáre. Ale chceme pri dohode o voľnom obchode udržať beztarifnú a bezcolnú spoluprácu. Práva občanov a obchod určite budú prioritou pre všetkých. Neviem si predstaviť opak.
Keď hovoríme o právach občanov, tak sa to týka aj Britov, ktorí žijú v EÚ. Ako sme už spomínali, Johnsonova vláda plánuje obmedziť migráciu. Ak to Londýn urobí, únia takpovediac priškrtí práva Britov?
Radšej by som nikoho nepriškrcoval. Už sme sa dva a pol roka navzájom dosť škrtili, a možno to ešte bude pokračovať, a kyslík budeme potrebovať. Neobmedzujme naše kapacity. Myslím, že negatívneho smerovania už bolo dosť. Trocha to otočím. Teoreticky povedzme, že niekedy v novembri budeme na konci rokovaní o tom, ako budú vyzerať naše vzťahy. Pri dohodách budeme vychádzať z určitého právneho stavu v Británii a EÚ. Ale toto prostredie sa začne meniť. EÚ bude postupovať jedným smerom a Británia možno iným. Budeme musieť nájsť mechanizmus, ktorý by odpovedal na vašu otázku, čo sa stane, keď Británia bude chcieť zaviesť reštriktívnejšie opatrenia na pohyb občanov EÚ. Možno príde k obmedzeniu istých povolaní. Ako bude na to reagovať EÚ, bude závisieť od toho, ako to dokážeme zharmonizovať. Ďalšou výzvou bude to, čomu sa hovorí rovnaké podmienky pre ekonomických operátorov.
O čo ide?
Poznáme to pod pojmom level playing field. Vždy si pri tom predstavím, ako hrajú futbal Manchester United a FC Liverpool. Ich polovice na ihrisku by mali byť rovnaké, mali by mať rovnakú bránku a počet hráčov. Opisujem to tak populárnejšie, ale presne o to ide. Kvalita potravín či iných výrobkov dovážaných do EÚ bude musieť zodpovedať pravidlám únie. Keď to tak bude, tak výrobok dovezieme. V prípade, že normy nesplní, tak sa na trh v únii nedostane. Výzvou budú skôr možné administratívno-podporné a protekcionistické opatrenia Británie. Napríklad, keď sa Londýn rozhodne dotovať výrobu niečoho, čo EÚ nerobí. Vznikne otázka, ako na to reagovať, keď sa dohodneme na bezcolnom režime. Či na tento dotovaný výrobok uvalíme nejaké colné sadzby. Dohoda s Britániou nebude až taká dôležitá v tom, čo vyrokujeme v danom momente, ale ako bude riešiť ďalší vývoj.