„Aj keď už nebude členom Únie, britská vláda vraví, že si želá vzťah s EÚ založený na priateľstve a spolupráci. Existuje veľa sfér, v ktorých bude chcieť krajina postupovať v súlade s Úniou,“ vyjadrila sa analytička.
Ako príklad uviedla organizovanie klimatického summitu COP26 spolu s Talianskom v škótskom Glasgowe v novembri tohto roka alebo taktiež jednotné odsúdenie odstúpenia Iránu od jadrovej dohody tzv. európskou trojkou. Toho pomenovanie sa často vzťahuje na trojicu krajín Británia, Francúzsko a Nemecko.
Podľa Rutterovej sa však Británia sústredí aj na vytváranie partnerstiev s inými štátmi mimo EÚ. „Už teraz sa pracuje na bilaterálnych dohodách,“ povedala. Prvou by mohla byť práve zmluva so Spojenými štátmi. Obe strany sa nedávno vyjadrili, že majú záujem o posilnenie ich „špeciálneho vzťahu“.
Odchod Británie z najväčšieho obchodného bloku sveta ju však do určitej miery poznačí. „Ekonomický dosah brexitu na krajinu bude závisieť od finálnej dohody s EÚ. Vyzerá to však, že britská ekonomika počas nasledujúcich desiatich rokov klesne o dve až sedem percent viac, ako keby zostala členom Únie,“ vysvetlila analytička.
Tieto výpočty sa podľa nej viac-menej zhodujú s oficiálnym posudkom britskej vlády. Prípadný odchod z Únie bez dohody by mal na Britániu o niečo väčší dosah, hlavne z krátkodobého hľadiska, myslí si Rutterová. Takýto brexit sa napokon ešte stále môže odohrať, a to vtedy, ak obe strany nevyrokujú „komplexnú obchodnú dohodu“ do konca roka 2020.
Británia vystúpi z EÚ v piatok o 23.00 h londýnskeho času (polnoc podľa SEČ). Zároveň vtedy začne plynúť 11-mesačné prechodné obdobie, počas ktorého zostanú v platnosti doterajšie podmienky a opatrenia.
Britský premiér Boris Johnson sa chce do konca tohto roka dohodnúť na nových vzťahoch s EÚ podľa vzoru dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou. Experti však upozorňujú, že vyrokovanie tejto dohody trvalo sedem rokov, a preto podľa nich 11 mesiacov nie je dostatočne dlhý čas.